ahojte, mam 30 r. a priatela, s ktorym som 18 mesiacov. Nas vztah je na dialku, takze sa stretavame cez vikendy. No cím dalej ako nad tym vsetkym uvazujem mam pocit, ze akosi sa od seba vzdialujeme. Ze si nie sme takí vzácni ako na zaciatku. On stale opakuje do kola ako ma lubi, ale nie je to uprimne. Apropo v poslednej dobe je stale cim dalej tym viac sebecky. Ked zvysim hlas a upozornim na to, ze lasky sa mi dostava malo, jeho reakcia znie - to vobec nie je pravda, ja Ta lubim a potrebujem.
Prichadzam na to, ze vsetko to krasne co bolo sa vytratilo a miesto toho, aby sa tesil na nase stretnutia, berie ich ako samozrejmost. A ja miesto toho, aby ma tie stretnutia naplnali - prinasaju mi smutok. V poslednej dobe sa viac trapim ako tesim. Viac chodím zachmúrená ako vesela a to som clovek - ktorý miluje spoločnosť a zábavu a rada sa smejem.
Niekedy mam pocit, ze si ma vobec nezasluzi. Ako je to s Vami, ake su prejavy Vasich poloviciek, kedy viete, ze su to ludia pre ktorych sa oplatí zit? ako to citite Vy??? celkom by ma to zaujímalo...
vdaka...
majte sa krasne - a nezabudajte sa usmievat....pretoze niet nad usmev...
Strana 1 z 1
len tak uvazujem...
#4
Napísal 31 October 2009 - 16:13
suhlasim s moonlight... okrem toho, je to sice osuchana fraza, ale ci ta ten druhy lubi, podla mna jednoducho musis citit. mozno tvoj priatel preziva nejake tazsie obdobie a preto sa ti zda, ze jeho myslienky su mimo teba, skus sa ho spytat na to.. co sa prejavov lasky tyka, tie su u kazdeho rozne, ja napriklad dookolo pocuvam, aka som pekna, mila, ako ma ma rad, okrem toho mi casto vola alebo pise, a najkrajsie je, ze ked sa po dlhsej dobe stretneme, tak skratka citim a vidim, ako sa z toho tesi a tak celkovo, jednoducho sa ku mne sprava velmi milo... a ak nahodou aj je nejaky problem, tak sa vzdy dokazeme o tom uprimne porozpravat a vyriesit to
Nádej zomiera posledná...
Strana 1 z 1

Prihlásiť sa
Zaregistrovať sa
Pomoc


Citovať