[27BlackPearl27]

Ahojte všetci...som tu nováčik, tak dúfam že sa môj príspevok dostane tam kam má :) ale snád ano...píšem, pretože som už úplne zúfalá, neviem si sama poradiť, a ani nikto v okolí mi nedokáže poradiť...skúsim teda môj problém čo najpochopiteľnejšie vysvetliť, aj ked sama nechápem čo sa to vlastne deje...no, s mojím priateľom sme nedávno oslávili náš 3 spoločný rok...avšak, už dlhší čas sa hlavne z mojej strany niečo deje..ako keby to začínalo chladnúť..on nič také necíti, iba ja...žiadni iní muži ma predtým nezaujímali, všetci mi boli ukradnutí pretože som milovala iba jeho...avšak, nedávno som sa pristihla pritom, ako som sa "zamilovala" do jedného môjho kamaráta...zľakla som sa toho, hoci sa medzi nami chvalabohu nič neudialo, zľakla som sa, pretože, pokial vo vzťahu nič nechýba a všetko funguje tak ako má, tak by sa predsa takéto niečo nemohlo stať nie? predtým by sa mi také nič nestalo...potom prišiel další kamarát do ktorého som sa taktiež "zaľúbila", našťastie ani tu sa nič neudialo, ani som to nikomu nepovedala...našťastie po dvoch troch mesiacoch ma toto puberťácke šialenstvo do kamarátov prešlo..ale mám taký pocit, že takéto niečo by sa nemalo diať...začala som mať pocit, že môjho priateľa som prestala ľúbiť..prestala som cítiť tú vášeň, lásku, to rozbúšenie srdca..prečo to tam chýba?? čo sa to sakra snami stalo? on ma neskutočne miluje, spravil by pre mňa čokoľvek...všimol si, že sa niečo deje...povedala som mu, že neviem čo sa stalo a neviem že či ho ešte ľúbim...bol z toho veľmi nešťastný ale nechel to vzdať, a ja tiež nie, tak sme vtom pokračovali s nádejou, že ma to prejde, a že to bude opať také krásne ako predtým a všetko bude v poriadku...avšak, dlhú dobu sa nič neudialo..ťahá sa to takto už asi 4 mesiace, a ja ho už nechcem dalej naťahovať, stretávame sa, ale jemu to takto nevyhovuje pretože nevie načom je,..no najhoršie je že ani ja sama neviem načom som, neviem čo chcem...ked som dlhšiu dobu doma, a niesom v škole či v robote, tak mi začína chýbať, avšak ked študujem alebo prídem z práce chcem byť sama, a vtedy mi absolútne nechýba...neviem čo mám robiť, či pokračovať vo vzťahu a dúfať že ho opať začnem tak šialene milovať ako predtým...alebo to ukončiť :( (pre info, nikto tretí v tom nieje). som úplne bezradná...rada by som vo vzťahu pokračovala no nehcem aby sa trápil, náhodou sa za pol roka stane toto isté, a zas budeme tam kde sme teraz, a on sa bude opať trápiť...viem, že nikdy takého užasného partnera aký je on už nenájdem, spravil by pre mna naozaj čokoľvek...som asi príliš nedospelá ešte :( rozpísala by som to tu ešte viac, ale myslím že už aj toto je riadne veľa, zrejme sa to nebude chcieť každému čítať, ale prosím kto vie, nech mi poradí, pomôže :( budem vám všetkým veľmi vďačná, snád sa nájde niekto to pozná túto situáciu...vopred ďakujem!

[kubik]

...mozno mam ciastocne podobnu skusenost, kde moja byvala tiez po 2 a pol roku zacala mat tento pocit, my sme vtedy velmi mladi a nejak sme tomu podlahli a nenasli v sebe silu bojovat o nas vztah...to je to co vam nechyba, chut o to bojovat, jedine co ma ako dobra rada napada je skusit vniest nieco nove do vasho vztahu, nieco co opat prinesie iskru...nieco spolocne, nejaky sport, konicek alebo nieco podobne, proste nieco nove co obom bude robit radost...hlavne pozor na stereotyp, ten vztahy zabija, a prosim Ta neskusajte to ziadnou puazou vo vztahu alebo nieco podobne, to je podla mna najvacsia blbost aka esistuje...drzim palce nech to vyjde:))

[king265]

jemine ludia co ste sa zblaznili?ako nic v zlom ale po troch rokoch vztahu to sialane zamilovanie opadne na normalnu uroven.ste spolu a ste radi ale po takej dlhej dobe to uz urcite nebude take ako na zaciatku.ked nieste spolu chyba ti a to je dobre...ste spolu dlho,tak je jasne ze chces byt neikedy sama ale ked spolu nieste dlhsie tak ti chyba...a to je znamenie...jasne ze sa mate radi ale po troch rokoch nemozes cakat take poblaznenie ako na zaciatku...podla mna je to uplne normalne...neviem ako si mam vysvetlit tie tvoje zalubenia do kamaratov kedze je to v uvodzovkach ale to bude len take zakukanie ktore ta chvilu drzi a rychlo prejde ale priatel ti stale zostava...takze moj verdikt je ze je to uplne normalne a bezne...ale ako kubik povedal mozes priniest do vztahu nieco nove a zaujimave co rozprudi atmosferu :D nepises kolko mas rokov ale myslim, ze to zvladnes...skus to ozivit :D good luck

[27BlackPearl27]

ďakujem veľmi pekne za rady, názory...no ten problém je presne vtom, že tá stratená iskra, neviem či sa vôbec ešte vráti...samozrejme, po 3 rokoch sa pocity dostanú na určitú ustálenú hladinu, prejde to pobláznenie, ale tá ustálená hladina ktorá tam ostane by sa mala volať aj naďalej láska! a nie pocit, že sa stráca, vyprcháva, možno pocit, že láska prerástla do priateľstva...potom prečo si je on istý, že ma miluje a ja som na pochybnostiach? či to sú muži a ženy tak strašne odlišné bytosti, že muž miluje navždy, no žena po 3 rokoch prestane milovať? blbosť...je to ťažké opísať, čo práve cítim..s tými koníčkami, je to a bol by to úžasný nápad keby sa to aj dalo...problémom je, že jeho bavia úplne iné veci ako mňa...napríklad, milujem športy ako je plávanie, potápanie, proste vodu a všetko to čo knej patrí...a ako to vyzeralo toto leto? spoločné kúpanie sme si užili možno 3x, pretože jeho to nebaví...ťažko nájsť niečo, čo by nás oboch bavilo a napĺňalo..veľakrát už aj predtým, som mala pocit že on nie je pre mňa ten pravý...ale presviedčala som samú seba, že je! ale neviem naozaj už :(...vedela by som si priňom predstaviť inú ženu, menšiu, takú krehkú o ktorú by sa musel starať, to by sa páčilo i jemu...ja, vyššia, pobláznená baba ktorá chce dokončiť výšku, mať určité vedomosti v hlave a mať vlastné postavenie v živote, vedieť sa postarať sama o seba...často aj keď som o niečom nahlas uvažovala, či opisovala príčinu istých problémov ma hneď zastavil, aby som bola ticho, lebo som vraj moc múdra...ono to sú iba maličkosti, ktoré si však človek zapamätá, ale sú to taktiež veci ktoré nemusia vzťahu nejako extra uškodiť, to len tak okrajovo píšem...áno, chcela by som sním ostať, pretože chcem aby bol šťastný! je to úžasný človek a zaslúži si šťastie, a viem, že som teraz jediná osoba ktorá ho vylieči z trápenia a bude opať šťastný...ale, nebol by to potom iba vzťah zo súcitu? Myslíte si, že keď ostaneme spolu a túto prekážku prekonáme, tak sa tá láska aj z mojej strany vráti? dá sa to?....v tomto smere som ozaj neskúsená, stalo sa mi to poprvý krát, takže neviem naozaj ako to pôjde dalej...ak by to išlo, tak to rozhodne skúsim, ale ak nie...tak by to bolo zrejme najvhodnejšie ukončiť, aby sa čo najskôr prestal trápiť a vedel sa postaviť i bezomňa na vlastné nohy a niekde neskôr našiel tú svoju pravú...môže sa stať, že i napriek tomu že sme spolu strávili 3 roky, čo nie je síce veľa ale ani namenej, som zistila, že predsa len nie sme pre seba stvorení?....je to voči nemu strašne nespravodlivé a to mi je strašne ľúto :( ale viete to istotne aj vy...srdcu a citom nerozkážeme :( žiaľ...

[27BlackPearl27]

Chcem k tomu ešte pridať to, že aj predtým som raz začas mala v sebe ten pocit, že niečo medzi nami nesedí, že ho prestávam ľúbiť...avšak potom ma to našťastie rýchlo prešlo, a opať prišiel ten pocit zaľúbenosti, a pocit že predsa len k sebe patríme....ale táto momentálna situácia už pretrváva dlho...minimálne 4 mesiace, možno to celé začínalo už toto leto, len som si to neuvedomovala...začalo sa to vo mňe čím dalej tým viac prehlbovať, a bolo už iba otázkou času, kedy ma toto vnútorné presvedčenie dobehne a nazbieraná vnútorná nespokojnosť prepukne...chcela by som vedieť, či sa stotožňujete s názorom že intuícia väčšinou neklame, a pokiaľ sa nám prihovára nemali by sme ju odbiť a presviedčať samých seba o opaku, ale poslúchnuť ju... myslím, že kebyže ho ľúbim, tak by som tu nerozmýšlala dlhú dobu nad tým či sa knemu vrátiť alebo nie...vedela by som jasnú odpoveď hned, bez váhania...alebo nie? :( som z toho celého už úplne mimo, nevládzem nad tým už ani uvažovať...nie to ešte zistovať, čo bude pre nás oboch správne...ach

[dvojkatrojka]

ahoj, tak ja si myslím, že ty už odpoveď poznáš, len potrebuješ aby ti ju niekto potvrdil, niekto povedal, že je správne to ako si sa rozhodla, to čo si myslíš. Zo všetkých tvojich príspevkov mi vyplýva, že už nechceš viac zotrvať v tom vzťahu, len sa sama bojíš si to povedať nahlas, bojíš sa reakcie okolia, pretože všetci ťa presviedčajú o opaku. O tom ako sa to zmení, zachraní, napraví atď. Tak ako sa priateľstvo vie zmeniť v lásku, aj láska sa dokáže zmeniť v priateľstvo, len priateľstvo. Nepoviem ti choď doprava alebo choď doľava, sama sa musíš rozhodnúť. Ale prihliadaj pritom nato, že v prvom rade si ty a tvoj život. Keď ťa to ťahá inam choď a nečakaj. Je naivné čakať, že sa niečo zmení samo. Ak chceš, aby sa zmenilo, musíš to zmeniť ty. Život je príliš krátky na reparáty...a to hovorím z vlastnej skúsenosti.

[Belphegor]

Veľmi pekny clanok....zaroven zdavam ti hold ze pises to co asi naozaj citis a si dievca,predsa len vacsina dievcat to newie.A co poradit mno ak to raz opadne ta laska z jednej strany(z oboch stran ok)tak teba tam asi drzi ta lutost aby si mu neublizila lenze ty mu este tym viac ublizujes,najlepsi sposob by bolo jednoducho uzavriet kapitola a oddist v mieri a tiez kamaratmi byt newiem,proste si zachovat pekne spomienky a nikdy nezabudnut:)

[komplikovany]

ahoj. ja mam vo vztahu rovnake pocity, problemy a myslienkove pochody ako ty. az sa mi fakt tazko nieco pise. k tomu celemu asi len jedno. nepozeraj sa na vztah z hladiska casu. ked sme spolu boli dva roky a prejavil sa problem, tak som si povedal:" neblazni, ste spolu len dva roky, to musi mat sancu, este si nic neurobil, treba zabojovat". teraz to bude 5 rokov. vies co som si hovoril teraz? "nerob blbosti, ved ste spolu uz 5 rokov". chapes? dva pohlady. najprv sa pozeras sopredu, potom dozadu. je to blbost. a presne to, co napisala dvojkatrojka mi povedala kamaratka, s ktorou som sa o vztahu bavil. ja vztah riesim uz dlho. ale hlavne sam so sebou. ja stale chcem, aj ked som zrazany k zemi, ale stale ten vztah chcem. to, ze preco, to neriesim.

[Germaniawerks]

27BlackPearl27 said:

vedela by som si priňom predstaviť inú ženu, menšiu, takú krehkú o ktorú by sa musel starať, to by sa páčilo i jemu...ja, vyššia, pobláznená baba ktorá chce dokončiť výšku, mať určité vedomosti v hlave a mať vlastné postavenie v živote, vedieť sa postarať sama o seba...

za podobnych okolnosti sa so mnou rozisla byvalka, a dnes - po vyse roku - to hodnoti pozitivne. je dolezite to, ci sa vnimate ako "navzajom pre seba vhodne typy". ako pises, predtym si sa o tom presviedcala, ale teraz to uz vidis triezvejsie.