[sluneckaaa]

Ahojte,
chcem vas poprosit o radu, i ked v srdci mozno citim, co by som mala robit, ale bojim sa toho rozhodnutia..
Asi radsej opisem cely moj citovy zivot, aby ste boli v obraze.. Teraz mam 26 rokov. V 17 tich som prezila moj prvy vztah, toho chlapca si neskutocne vazim, bol mi ako najlepsia kamoska, vedel o mne vsetko, bol veselej povahy, proste bolo mi s nim super, a hoci som nebola zalubena, mozem povedat, ze som bola stastna - to hodnotim teraz s odstupom casu, po niekolkych vztahoch ... pri odchode na vysku som staaale snivala o princovi, pri ktorom sa mi srdce rozbuuusi atd. Tak som sa s nim rozisla. Pocas vysky sme sa vidali v partii, boli sme naaaj kamosi, proste super ..... bola som vesela, plna zivota. Po vyske som sa na nete spoznala s chalanom starsim o 5 rokov, vaznejsim, pri ktorom mi srdce sice neskakalo, nerozumela som si s nim, ale myslela som ze ineho si uz asi nenajdem, tak som s nim "zabila" rok a pol presviedcanim samej seba o tom, ze to bude dobre, potom som zistila, ze povahovo sa k sebe vlastne vobec nehodime a bol rozchod.... Potom prisiel dalsi z netu - s tym som si sadla viac, ale boli tam zas ine vazne problemy, bol rozchod..... Dneska chodim s jednym milym starostlivym dobrackym chalanom, ale zas je tu problem - na zaciatku ma vobec neocaril, ziadna iskra, nic... ale ako som ho spoznala, pacili sa mi jeho vlastnosti, preto som si ho oblubila... ale co sa tyka chemie, temperametu a povahovo a vlastne tej takej pravej lasky - neviem ci ho lubim, bojim sa ze nie ......... a teeda zas som v nenaplnenom vztahu, stale dufam, ze sa nieco vo mne zlomi a ja ho budem mat naozaj rada so vsetkym co k tomu patri.. netrufam si opustit ho, tak vela pre mna urobil, ma ma tak velmi rad, zas sa bojim ze uz takeho nestretnem.. mam uz par rockov ...... mna to vsak nenormalne ubija, ked vidim aky je stastny, zalubeny, a so mnou to nic nerobi, vo vnutri necitim nic...... kedysi som zazila pocit iskrenia a chemie k jednemu kamosovi, bolo to krasne, vzajomne, ale bol o dost mladsi a inak povahovo to nesedelo, tak sme to nechali, ale ten pocit ma robil nenormalne stastnou .... a to je to, co mi v tomto vztahu chyba... chyba mi ta vesela povaha toho mojho prveho....... som teraz akasi uzkostliva, trapia ma uzkosti a pod. (asi uz z tych vsetkych vztahov a inych veci) ....... ked ja uz mam pocit, ze len preberam a porovnavam.. pritom viem co chcem, ale vzdy padam do noveho vztahu aj ked viem, ze to co chcem citit, to co ma robi stastnou, necitim... jednoducho zo strachu, ze to po com tuzim, taky chlapec, ktoreho by som naozaj naplno lubila, asi neexistuje, alebo nanho nenatrafim, ze si to vsetko len idealizujem, ale pritom vobec nie som narocna na vyzor, na tituly, tak fakt neviem.........tak velmi tuuuzim niekoho naozaj lubit a byt zalubena....... viem, ze nerobim dobre, ani neviem, preco to robim.. nie je to spravne a obdivujem ludi, ktori su rozhodni, jednoducho nejdu do vztahu s niekym, do koho nie su zalubeni... ale tomu mojmu dobrakovi som zas nevedela povedat nie........ som zufala sama zo seba..... napiste mi prosim par slov, viem co mi odporucite, rozist sa snim a byt v pohode, ze laska pride sama, teoriu ovladam .... ale prakticky to je so mnou tazkeeee :unsure:

[Belphegor]

Ahoj vies ako to byva,teraz mas vztahy v ktorych si neni stastna a zrejme robis len druhym utrpenie..ako nic v zlom tak to vyznieva s tvojho prispevku..ale mozno sa raz karta obrati tak ze pojdes s niekym na rande sa do neho sialene zalubis a on sa bude chovat presne ako ty..po roku Ta necha tak...moc dobry pocit to neni,newiem ci ho poznas a este ak sa tebe rozbusi srdce a tomu druhemu nie...uz asi aj mas dost vela rokov a teraz sa to tazko hlada v takom veku sam to poznam,mozno ked si bola na vyske abo na strednej sa dobre hladalo len Tebe uz taha na 30 tym ale nechcem nic powedat...a este jedna vec mozno strasne chces chalana ktoreho budes lubit tak ho nehladaj na silu on ak ma prist tak pride sam mozno pride niekto iny a mozno nepride nikto aj taky je raz zivot...ja ta nechcem odsudzovat tak sa neuraz na moj prispevok,len ja to vidim takto

[Belphegor]

a este tak ze ak Ta nieco bavi(nejaky konicek)tak sa skus nim zaoberat blizsie tam sa zoznamis s viacerymi ludmi a mozno tam stretnes pravu osobu:)

[sluneckaaa]

dik za reakciu... viem, ze robim zle, ze je to voci nemu hrozne nefeer a cim dlhsie to bude tvat, tym viac sa budem trapit ja, a iste aj on, lebo isto citi, ze nieco nie je v poriadku, i ked nic nepovie, ...tym viac by ho pripadny rozchod bolel... vsetkemu je navine moje sebecke spravanie... za vsetko moze ten moj strach z toho, ze ostanem sama... vypocitavost... som hrozna... hanbim sa za seba... na rozchod nemam odvahu... zbabelaaa... pochybujem ci si ja vobec zasluzim lasku...
viem, moznosti stretnut novych ludi je vela... ale ci najdem to co hladam a ci nezostanem sama... to radsej ostavam vo vztahu, kde som si priatelom ista, hoci mu nemozem dat lasku taku aku on dava mne..... no proste hroza....
viem, sebaobvinovanie a sebalutost mi nepomozu, iba ak uprimne a cestne riesenie vztahu....... k tomu vsetkemu mi vsak chyba odvaha.....:52:...:confused:

[Belphegor]

aspon ze si to priznavas ale zostat s niekym len kvoli"istote" no ja newiem to radsej by som bol sam aby som robel este niekomu zle zo zivota,no ale to asi zalezi na powahe a ked ti niekoho chces mat tak ineho vychodiska asi niet:)ale aby sa raz karta neobratila este raz upozornujem

[janickooooo]

Belphegor má pravdu. Viem si predstaviť čo teraz prežívaš. Svojim sposobom sme na tom tak isto... Neviem prečo je to tak, ale asi platí to čo raz ktori vycapil na facebooku: "Zlý chalani ženy trápia, ale dobrý ich nudia" Platí to samozrejme aj o ženách...

[Marion]

Taka ista som bola kedysi aj ja,ale doslo mi,ze to takto nema vyznam.ked som chcela nieco ine,nemohla som ostat vo vztahu s niekym,koho mam len rada a nic viac.sice po rozchode som bola dlllllho sama a dlllho som cakala,uz mi to aj miestami na mozog liezlo,ale bolo to takto lepsie ako trapit sa vo vztahu a klamat toho druheho a tahat ho za nos.cize dla mna by si mala pozbierat odvahu a zachovat sa cestne voci nemu a povedat pravdu,lebo cim dlhsie budes s nim to takto tahat,tym to bude horsie a ten rozchod moze byt o to bolestnejsi.hlavne pre neho,ked v nom budes zivit myslienku,ze je vsetko ok a tak ako ma byt.
kedze uz vies,ze robis zle a uvedomujes si celu situaciu,tak uz si na dobrej ceste si myslim.sa vzchop a bude dobre..sice neskor,ale bude :)

[sluneckaaa]

dakujem vam opät za nazory... najhorsie na tom vsetkom je asi to, ze aj ked si to vsetko veeeelmi dobre uvedomujem po kazdej stranke a v celej hlbke, blokuje ma nieco... nedokaaazem to... :( som uzkostliva povaha...
a este horsie je, ze uz to aj zo mna vycitil, ze to neprezivam tak ako on, aj som mu o tom povedala, takze o tom v podstate vie, povedala som si, ze nic ine mi neostava, len byt k nemu za kazdych okolnosti uprimna...... ale dotiahnut do konca... to uz nedokazem... akokeby som chcela, aby sam prisiel na to, ze nie som stastna a nechal ma radsej on.... ja uz po troch vztahoch, v ktorych som sa rozisla ja, akoby som rezignovala...
velmi si prajem aby sa to nejak vyriesilo, ale samo... aby sa nieco prihodilo, aby sa udalosti odohrali tak, aby som mala nejaky dovod alebo co,..... lebo takto tahat ho za nos a po case ho len tak nechat.... no mrcha..... :(

[moonlight]

nuz neostave ti nic ine, len prestat byt mrchou, pozriet sa pravde do oci, povedat mu pravdu a umoznit obom najst svoje stastie...obaja si to zasluzite
problemy sa same nevyriesia a cim dlhsie to odkladas, tym horsie pre teba aj pre ostatnych
urob, co pokladas za spravne, ci sa ti chce alebo nechce, dokazes to, ziadne vyhovorky!

[sluneckaaa]

dakujem... krasne si to napisal.... ze si stastie zasluzime obaja.. a hlavne on..
vsetci okolo uz narazaju na svadbu, zasnuby a taaak... v jeho rodine sa fakt citim ako doma, vsetko je proste idealne, dobra rodina, je veriaci tak ako ja, nezny, pozorny, zlaty, aj vtipny vie byt.... ale...... precooooo to "ale" ???????
je to tazke aj kvoli vsetkym tym ludom co nas poznaju... ze vraj k sebe pasujeme, aj ja si myslim, ze z tych vsetkych, co som poznala, je on najschopnejsi :) ... ale... pamätam si po prvom stretnuti som bola sklamana, lebo ma voooobec nepritahoval, proste nic, naopak, este ma aj mierne odraadzal.. ale vraj je to dobry chlapec.... taak som sa rozhodla ho blizsie spoznat.. a to som nemala.... zamotala som sa, a teraz som kde som... a taaaak som si slubovala, ze uz nikdy nepojdem do vztahu len z rozumu... nema to vyznam, viem.....
ono nie je to az taakee hroznneee, aj si rozumieme, mame rovnake nazory, smejeme sa na rovnakych veciach, navonok fakt pohoooda.... ale v poslednom case si uvedomujem, ze viac mi sedi povaha jeho brata... taky vesely, sibalsky, uvolneny... on je skor taky neutral, pre mna nic moc :)... tak fakt neviem, uz sama pochybujem o svojich citoch.... ci len priiiliz nezdoraznujem, to co mi chyba a tym zatienujem to peknee.. alebo mam este stale ako kedysi hlavu v oblakoch a snivam ako pubertacka, alebo...
ale myslim si, ze keby som bola stastna, tak tu vobec nevypisujem takeho vylevy ludom na nete :) som si ista ze som schopna niekoho lubit... len nejako stale trafiam vedla.... :(

[moonlight]

nuz zapadnut do rodiny je sice krasne, ale nie na tom najviac zalezi...ide o vas dvoch, o to, ci vy dvaja ste spolu stastni
ty sama najlepsie vies, ci ti tento vztah dava to, co potrebujes a to co chces
to, ze okolie si mysli, ze patrite k sebe, este neznamena, ze to tak aj je, to viete len vy dvaja

[Tigirik]

Môžem ťa moonlight doplniť?
Okolie stále nevidí to čo viete vy dvaja...oni nepoznajú vaše túžby..nevidia tu podstatu..to je len a len na vás.

[moonlight]

suhlasim, Tigirik

[sluneckaaa]

ano, to je pravda... mate pravdu... je to len medzi nami dvoma... len co si o mne vsetci ti ludia pomyslia.. tak to sa uz radsej skryjem niekde pod zem... stvrty krat niekoho nechat a pritom takeho dobreho chlapca, tak to uz fakt len vo mne bude chyba... a uz budu reci a ked sa to dozvie mozno aj moj vysnivany tak sa zlakne :mellow:
a moje pocity? som spokojna, taky normal, ale miestami mi to pride, akoby som ani nemala priatela len nejakeho kamosa, s ktorym chodim von, ktoreho si sice viem predstavit ako super ocka... ale akoby ani nie mojej rodinky.... stale akoby som bola nezadana a cakala na tu ozajstnu lasku...
cely cas vam tu vylievam svoje pocity... a mozte mi kludne povedat, ze sak vsetko je jasne, o co mi vlastne ide... aaleee to len akoby som sa chcela utvrdit v tom, co citim... lenze ten moj rozum je uplne proti... kde uz takeho dobreho cloveka najdem???...... proste bitka srdca a rozumu.. ze co ak ten moj buduci bude sice sibal, ale bude drzy a nie taky pozorny a nezny..... uz som jak schizak pomaly :)
inak, dneska sme kustik s kolegynou debatili na temu priatelov... suhlasila, ze ma chape... a ze si vie pri mne predstavit iny typ chlapca ako je moj priatel... takeho uvolnenejsieho, sibala.... aaach jaj :love ... tooo by bolo... :)

[moonlight]

Slunecka, za chvilu ti z tolkeho premyslania preskoci a budes sisi ako ja! :-)))
vykasli sa na to, co si pomyslia ludia, na tom nezalezi! je to tvoj zivot, zi si ho po svojom! dolezite je, co si myslis a co chces ty!
a to vies sama najlepsie, podla toho sa rozhodni a zariad
a tvoj terajsi priatel nie je jediny dobry clovek na zemi, to su zbytocne spekulacie o nejasnej buducnosti
bude dobre, neboj