[zlatusikSB]

Uz ty musis vediet ze ako?ale drzime ti vsetci palceky aby ti to vyslo.

[katkadava]

zlatusikSB, on 10 March 2010 - 22:16, said:

Uz ty musis vediet ze ako?ale drzime ti vsetci palceky aby ti to vyslo.

Nie je to len o tom vedieť, ale čo chce aj ten druhý, preto viem presne ako sa cítiš, nie všetko závisí od nás a od toho, čo chceme.

[belerophon]

katkadava, on 10 March 2010 - 22:49, said:

Nie je to len o tom vedieť, ale čo chce aj ten druhý, preto viem presne ako sa cítiš, nie všetko závisí od nás a od toho, čo chceme.

ja viem ale ten druhy sa ku mne sprava a dava mi pocit neustale ze je to super a ze sa to zlepsuje a zakazdym mi vravi ze vidi ako sa snazim ze ako ma miluje a proste preco mi vravi tieto veci ked niesu pravdou? ked som jej Xkrat povedal naozaj ze chcem pocut pravdu ak to vyprcha a radsej to ukoncime v dobrom nech mi povie proste ak uz nebude ku mne nic citit...proste to ma trapi najviac...lebo mi dava stale nadej tym ako sa sprava ku mne ale stale ju to laka s nim...neviem co od toho celeho ocakava ale som rozhodnuty nechat ju nech ide za svojim stastim lebo aj po tomto vsetkom mi na nej zalezi...ja sa budem dlho trapit ale snad raz...sa z toho dostanem a pride in&, ktora mi aspon trosku pomoze zabudnut na nu a kto sa aspon kusok priblizi k cloveku ktoreho som tak miloval a ktoreho este stale milujem z celeho srdca...urobila mi z neho sice doslova rizoto ale uz nechcem trapit ani ju a uz vobec nevladzem ja som silna osobnost a nevzdavam sa ale jednoducho toto musim ukoncit kym ma to uplne polozi este viac ako ma to uz aj ...navyse vcera sme boli spolu kupit kvet v kvetinaci tvrdila ze kolegyna ma narodeniny ze jej nesie zajtra do roboty ako darcek s kamaratkou sa skladaju vraj...obrovsky kvet...tusil som ze bude pre neho akoze do kancelarie tak som navrhol ze ju odnesiem s tym rano do roboty nech nemusi po autobusoch...ze nie netreba...tak som dnes zase nevedel spat a rano som vstal a isiel ku nej domov este kym vstala aby som ju "prekvapil" lebo nasnezilo a vravim si ze chcem vediet co s tym kvetom kedze vcera vecer sa stretli...tak som jej povedal ze som prisiel lebo nechcem aby isla v takom pocasi zlom do roboty takto...a ked sme tak lezali na posteli este chvilu tak ma bozkavala a ja som sa jej spytal ze kde je ten kvet co vcera kupila...cela scervenela a na par sekund zavahala...ze vraj ho dala do špajze aby bol v tme a chlade...dalsie klamstvo ktore ma utvrdilo v tomto celom ze to uz naozaj asi nema vyznam...ten kvet tam samozrejme nebol len tak pomimo...som chlap ale mam svoje city a takto by sa osoba ktorej som venoval takmer vsetko posledne roky nemala chovat voci mne

[zlatusikSB]

A si si isty ze ten kvet tam fakt nebol?Ja neviem co ti mam na to povedat ale len to ako samm vravis nechaj jej cas a uvidis co to spravy.Ja som nad tebou tak rozmyslala a som prisla no nieco si pisal ze ten jej zevraj kamarat ma priatelkua ta jej priatelka neziarli ze sa len tak stretavaju?hm?lebo aj to moze byt dovod ze on sa nechce rozist z priatelkou,a kedze si dosiel k zaveru ze jej sa paci tak boji sa toho ze ked sa rozidete tak bude sama.Nerozmyslal si o tom?Lebo mi baby sme neradi sami poniektore narazam tym aj na seba tak neviem uz ako by sme ti vedeli poradit.Ale keby to malo byt namne tak ja by som tomu urobila pauzu,neozyvala sa jej,nepisala,nevolala a dopriala jej cas ked sa ti to nezda.Myslis ze ti to uz niekto radil a drzim aj ja pri tom cloveku.skus uvidis.

[katkadava]

belerophon, on 11 March 2010 - 14:08, said:

ja viem ale ten druhy sa ku mne sprava a dava mi pocit neustale ze je to super a ze sa to zlepsuje a zakazdym mi vravi ze vidi ako sa snazim ze ako ma miluje a proste preco mi vravi tieto veci ked niesu pravdou? ked som jej Xkrat povedal naozaj ze chcem pocut pravdu ak to vyprcha a radsej to ukoncime v dobrom nech mi povie proste ak uz nebude ku mne nic citit...proste to ma trapi najviac...lebo mi dava stale nadej tym ako sa sprava ku mne ale stale ju to laka s nim...neviem co od toho celeho ocakava ale som rozhodnuty nechat ju nech ide za svojim stastim lebo aj po tomto vsetkom mi na nej zalezi...ja sa budem dlho trapit ale snad raz...sa z toho dostanem a pride in&, ktora mi aspon trosku pomoze zabudnut na nu a kto sa aspon kusok priblizi k cloveku ktoreho som tak miloval a ktoreho este stale milujem z celeho srdca...urobila mi z neho sice doslova rizoto ale uz nechcem trapit ani ju a uz vobec nevladzem ja som silna osobnost a nevzdavam sa ale jednoducho toto musim ukoncit kym ma to uplne polozi este viac ako ma to uz aj ...navyse vcera sme boli spolu kupit kvet v kvetinaci tvrdila ze kolegyna ma narodeniny ze jej nesie zajtra do roboty ako darcek s kamaratkou sa skladaju vraj...obrovsky kvet...tusil som ze bude pre neho akoze do kancelarie tak som navrhol ze ju odnesiem s tym rano do roboty nech nemusi po autobusoch...ze nie netreba...tak som dnes zase nevedel spat a rano som vstal a isiel ku nej domov este kym vstala aby som ju "prekvapil" lebo nasnezilo a vravim si ze chcem vediet co s tym kvetom kedze vcera vecer sa stretli...tak som jej povedal ze som prisiel lebo nechcem aby isla v takom pocasi zlom do roboty takto...a ked sme tak lezali na posteli este chvilu tak ma bozkavala a ja som sa jej spytal ze kde je ten kvet co vcera kupila...cela scervenela a na par sekund zavahala...ze vraj ho dala do špajze aby bol v tme a chlade...dalsie klamstvo ktore ma utvrdilo v tomto celom ze to uz naozaj asi nema vyznam...ten kvet tam samozrejme nebol len tak pomimo...som chlap ale mam svoje city a takto by sa osoba ktorej som venoval takmer vsetko posledne roky nemala chovat voci mne

No, teraz si si vlastne sám odpovedal. Nechaj ju ísť. Nevolaj, nepíš, nechodievaj za ňou. Povedz, že ju 2 týždne nechceš vidieť a ani počuť. Za ten čas bude vedieť, ako veľmi jej na tebe záleží. Ale podmienkou , ak sa k tebe bude chcieť vrátiť je, aby sa s ním nestretávala. Ak ťa miluje a nič s ním nemá, vzdá sa ho. Držím palčeky. Daj potom vedieť

[belerophon]

Dakujem Vam za vase odpovede...urobil som to co som citil ze mam urobit...vcera vecer ked sme boli spolu som jej povedal ze sa s nou chcem rozist a vobec vsetko...ze sa mi to nehovori lahko a je to ta najtazsia vec v mojom zivote co je aj pravda...a to ze sa s nou chcem rozist neznamena ze to chcem ja sam ale jednoducho musim lebo vidim ze pri mne nie je stastna a trapi sa a ja sa preto trapim este viac a uz dalej nevladzem...ze uz jej nijak inak neviem dokazat ako mi na nej zalezi a ako ju milujem len tak ze ju necham ist za svojim stastim...som chlap ale takto som este nikdy neplakal...a plakala aj ona...povedal som ze viem ze s nim nieco ma...ze uz to nema zmysel zapierat proste to viem a ona sa mi priznala...ze to robila preto lebo minuly rok ma ona tak strasne milovala a ja som ju ignoroval...nepocuval som co mi vravela...co potrebuje...priznavam sa choval som sa ako uplny idiot a neviem to uz vratit spat...ja sam som jej dovolil pochybovat o mne a bola to z velkej casti moja chyba ze sa stalo to co sa stalo...ze ju to tak strasne bolelo a zanechalo to v nej taku hlboku ranu ze proste uz mi nedokazala verit ze to niekedy napravim a ze to vydrzi a nevrati sa to do starych kolaji...ze preto robila to co robila lebo on jej daval taky pocit ktory tak velmi chcela citit pri mne ale ja som jej ho nevedel dat...a to ma mrzi...priznal som si aj ja vsetky svoje chyby a viem ze teraz uz s tym nespravim nic a cas sa vratit neda...a rany sa tak skoro nezahoja...ani tie jej ani tie moje...ja som ublizil jej ona ublizila mne...bola strasne zlata a povedala mi vsetko...ze ona ho nechce a ani ho nechcela len jej s nim bolo pekne a bol to prijemny pocit pre nu...ze s nim byt ani nemoze a ani nebude...ale je zmatena a nevie co citi ku mne a cely problem je vlastne iba v tom...a v tom ze sa boji ze sa to naozaj vrati...ze ja sa zase budem ku nej spravat tak ako kedysi ale to ja uz nikdy nedopustim...slova jej nestacia to viem a to mi aj povedala...to si sam uvedomujem ze slovami jej dusu a srdce uz pohladit neviem a rany zahojit taktiez...ale snazim sa a uz aj keby sme nemali byt spolu nikdy alebo ak sa k sebe vratime tak sa budem snazit aby som to dokazal sam sebe ako aj jej ci uz ako jej chlapec alebo iba ako kamarat...ako aj svojmu okoliu...nedopustim uz nikdy aby som ju stratil ak sa to napravi...nepomenovali sme co je teraz...ci rozchod...pauza...pravdepodobne je to pauza povedala ze este nikdy nebola tak zmatena...a ze potrebuje cas...ja som svoje rozhodnutie spravil som ochotny sa jej vzdat aj ked tak velmi nechcem ako by som ju mal dalej trapit a sam seba tiez...ze chcem len aby bola stastna aj ked by mala byt s nim...ze nie ze ona ho nechce a velmi jej na mne zalezi a nechce o mna prist nikdy...ja som teda spravil to co som spravil len pre dobro oboch...zvysok je na nej...dal som jej cas ktory aj sama chcela aby si usporiadala veci v hlave a svoje city voci mne...dalsie rozhodnutie je iba na nej...ale budem pri nej stat a akceptovat akekolvek rozhodnutie ci uz sa rozhodne pre rozchod alebo ze chce byt so mnou dalej...povedala ze toto nie je rozhodnutie ci JA alebo ON...ze nikdy nad tym ani neuvazovala ze by mu mala dat prednost predomnou...ja som jej povedal ze to je teraz jedno a on sem nepatri to co ma ona s nim je medzi nimi a to co je medzi nami dvoma to je medzi nami a obe sa musia vyriesit...tak som jej nechal cas a isiel som domov bolo mi tazko ale napriek tomu som to zo seba dostal vsetko co ma tak zozieralo zvnutra tie tyzdne ako rakovina ...napisala mi sms ze nech jej aspon napisem ze som v poriadku prisiel domov...chvilu sme si pisali...ze vraj ju boli srdiecko a ze sa citi akoby zvnutra umierala a bola sama...ukludnil som ju ze nech sa pre mna netrapi a nech sa rozhodne akokolvek o mna nikdy nepride...a nech pocuva svoje srdce pri rozhodovani...neklamal som myslim to uprimne...potom mi napisala ze nechape ako som jej to mohol urobit prave v den ked sa tak velmi tesila na to ze budeme spolu...vysvetlil som jej ze uz som dalej nemohol...nemozem sa rano zobudit s pochybnostami...ci clovek ktory vedla mna lezi v posteli citi to iste ku mne ako ja ku nemu...pretoze ja ju bezvyhradne milujem...a ze uz som musel a mozno je dobre ze sa to stalo vsetko a ze sme sa dostali az sem...lebo ja som sice spravil vela chyb v nasom vztahu...a neuvedomoval som si ich ale clovek raz za zivot potrebuje dostat prave takyto uder "do hlavy" aby pochopil na com mu skutocne zalezi...a ja som ho dostal..sice neskoro...ale lepsie ako nikdy! urobil som sice hlupost v tej chvili a mozno som sa zachoval ako slaboch ale isiel som pred jej blok a pod jej oknom osm jej napisal ze dlho zbieram odvahu odoslat tuto sms ale to ze stojim pod jej oknom mozno vyzera tak ze som slaboch ale tuto slabost mam na nu a chyba mi...povedala nech pridem hore...este sme sa chvilu rozpravali bola neuveritelne zlata...konecne som po dlhej dobe videl v jej ociach a citil z nej uprimnost...obaja sme nevedeli co robit dalej...ze je zmatena a potrebuje cas to vieme obaja...a ja som povedal ze budem len cakat a dufat...potom ma zacala bozkavat...musi si uvedomit co citi ku mne a ci mi bude este niekedy verit ze to bude v poriadku...isiel som domov povedal som ze sa jej nebudem ozyvat aby som jej to nestazoval ale ze to neznamena ze na nu nebudem mysliet a ze mi nebude chybat...len ze to tak bude lepsie...ked som uz zaspaval prisla mi sms od nej v noci ze ci spinkam...potom som odpisal a prisla dalsia ci nepridem zajtra ku nej spinkat ze sa porozpravame...zaspala a rano mi napisala na internete ze to je asi zly napad ze radsej nie...tak sme si dlho pisali povedal som jej vsetko ako to citim ja ze ja uz takyto byt nechcem ale ze moje slova pre nu nemusia stacit a viem ze ciny su silnejsie ale ze to dokazem aj keby sa stalo cokolvek...dalej to uz nechcem rozmazavat jednoducho som jej povedal vsetko co citim a ona mne tiez...nechcel som jej ani pisat ani sa ozyvat a ani som to nerobil...ona sama mi aj poobede napisala ze jej chybam...ona mne tiez ale ze je este kratko na konecne rozhodnutie a nechcem aby sa uponahlala ani ona ani ja...vsetko chce cas a jediny sposob ako zisti ci jej vobec chybam naozaj aleob ci ma miluje stale je ten ze spolu istu dobu nebudeme...je to tazke...a aj to rozhodnutie je tazke...ale ja osobne si, v priapde ze by sa rozhodla ze chce pokracovat, budem tento vztah vazit ovela viac ako kedykolvek predtym...a ju takisto! uvidim ako to cele dopadne...kazdopadne ju strasne milujem a nech to dopadne hocijak...som pripraveny na vsetko...

[Lordoftheboard]

Robis spravne co robis ... drzim ti palce ani si nevies predstavit ako bo videm sa vtebe totalne !!!

[AthenaJ]

Priznaj si to a nečakaj od nás nejakú zázračnú radu- taká neexistuje... Ty už určite vieš čo treba urobiť.. Niekde dozadu si napísal, že radšej nech ťa nechá, ak ťa už nechce, ale nech ťa nenaťahuje... O tom to myslím, že celé je... Chceš aby to urobila ona,aby ťa nechala, lebo je to jednoduchšie. Prepáč, to je trochu alibistické. Ukonči to ty a nechci, aby ti to uľahčila ona. Buď chlap a neboj sa zobrať za to zodpovednosť. Neváhaj toľko. Budeš môcť byť so sebou spokojný, že si silná osobnosť, ktorá sa vie o seba postarať a stáť si za svojimi rozhodnutiami. Urob už za tým ráznu bodku.

[AthenaJ]

no vlastne som si až teraz prečítala tvoju poslednú odpoveď(bola trochu dlhá) a vidím že radím už neskoro..ale to nič, tak ber môj predchádzajúci odkaz iba ako utvrdenie, urobil si dobre a môžeš byť so sebou spokojný. Prajem ti ďalej už len všetko dobré, drž sa:) Musíš sa postarať aj o seba, nemysli za každú cenu iba na ňu.

[belerophon]

Uz dlho som sa neozyval lebo som nechcel nic predbiehat a asi by ste ma aj tak odsudili a mali ma za naivneho hlupaka vtedy...pred tymi par tyzdnami co sme sa ani nie rozisli ale skor si dali "pauzu" na rozmyslenie...to chcela vlastne ona lebo ja som prisiel s tym ze chcem rozchod...ubehlo cca 24 hodin od tohto "odlucenia" a priatelka mi povedala ze za ten cas na neho vobec nemyslela ale cely cas myslela len a len na mna a ze si je uz ista ze chce byt so mnou...povedal som jej vtedy ze si niesom isty ci toto je dostatocny cas na to aby si to uvedomila ale presvedcila ma ze to mysli absolutne vazne...nechcem do detailov rozoberat co nasledovalo ale jednoducho sa to zase opakovalo...chvilu po tomto sa to vyvijalo slubne...vsetko krasne, pekne, keby som jej uz nevidel dovnutra tak by som uveril ze je tomu koniec a my zase zazivame pekne obdobie...ale to bolo zase len na oko a zase prisli klamstva...ked bola so mnou myslela na neho...ale mne nedala nic najavo ale vedel som ze to tak je a videl som aj urcite fakty ktore ma v tom casom utvrdili...pred vyse 2 tyzdnami sa stretli bol vikend a ja som vedel ze ide s nim von lebo mi to sama povedala...s tym ze som mal zle tusenie ze sa medzi nimi moze nieco stat a uz by bol medzi nami definitivny koniec ale neriesil som to teda...v ten vecer boli spolu dlho a ja som uz bol dost unaveny nechcel som cakat kym sa vrati tak som isiel spat a vypol si zvuky na telefone...samozrejme ze mi pisala sms volala ked sa vratila a asi si myslela ze sa hnevam ze s nim bola dlho...pravdupovediac som sa aj trosku hneval lebo uz mi to prislo cele dost divne ze to takto akceptujem cele a pripadal som si ako blbec tak som isiel aj kvoli tomu spat...neskor som sa zobudil na to ze mi svieti telefon tak asi o jednej v noci som si precital nahnevane smsky a vela neprijatych hovorov co ma utvrdilo len v tom ze nieco skryva ked sa takto chova aj voci mne...mala podozrenie ze som jej sledoval spravy co si s nim pisala a podobne veci...tak som si povedal ze ked ma co skryvat tak preto sa takto sprava...neskor o par dni ked bola u mna pisala si s nim zase a pisala aj cez internet kamaratke sms ktoru som videl...stalo v nej ze ziarli na neho lebo odchadza s priatelkou na par dni do Tatier a evidentne jej to vadilo...to uz som mal toho dost a na dalsi den som sa rozhodol ze sa s dotycnym stretnem a uz som bol pripraveny ukoncit svoj vztah s nou a jemu len naznacit ze o vsetkom viem a nech uz si s tym robi co chce a vezme to ako chce ale chcel som aby mal aj trosku vycitky lebo to co robi nie je normalne...bohuzial sa mi ho nepodarilo odchytit tak som si uz povedal ze je mi to jedno a napisem mu v podstate strucnu spravu...nic zle som nenapisal ani arogantne...len aby sa nad sebou zamyslel ze to co robi nie je spravodlive nie len voci mne ale aj voci jeho priatelke a nech si uvedomi co robi a ako sa sprava...vy to mozno az tak velmi nepochopite lebo nepoznate cele pozadie a ani ho nechcem rozmazavat uz som to povedal viackrat ale vedel som co robim vzhladom na to kto ten dotycny je a v akom je postaveni voci mne...vzapati na to mala moja priatelka zhorsenu naladu, bola odmerana, pytala sa ma ci som niekomu nepisal...poprel som to pretoze tolko klamstva co mi servirovala ona este znesie jedno moje male...ale zato opodstatnene klamstvo...nepovedal som ze som mu pisal a nechal som to takto...z toho co viem sa pohadali a vysvetlili si ze to co robili im prerastlo cez hlavu a takto to nechceli...priatelka mi potom pisala ze sa chce so mnou porozpravat a potom na mna spustila...ze to s nim cele ukoncila nebudu si pisat, smskovat, stretavat sa, vobec nic...ale ze sa citi uplne na nic ze ju vraj nic netesi v zivote a ze vsetko ju stve a na nic nema naladu...proste psychicky uplne zdeptana...isiel som za nou trosku sme sa presli vonku a porozpravali a ona mi priznala uplne vsetko...vravel som jej ze nema cenu mi nic zapierat ze viem o vsetkom a videl som to aj na nej cely ten cas...priznala mi uplne vsetko ze je pravda ze na neho myslela ze sa tesila na kazde stretnutie lebo ze je toho na nu vsetko vela, skola, praca, nic ju nebavi ale pri nom citila taky pocit ako pri mne dlho nezazila a preto to robila lebo takto utekala od problemov ze to bolo nieco ine...nove...a to sa jej pacilo ale ze si stoji za tym ze ho nemiluje ale zase ho nevie brat ani ako kamarata...a preto to skoncili lebo by sa do neho bola takto casom zalubila...povedal som ze stojim pri nej aj ked mi toto vsetko robila a ze ak sa chce rozist nech to spravime ale ona nechcela ze chce byt so mnou ale musim jej pomoct so vsetkym tymto a musime zmenit nas vztah...trosku neveriacky som jej naznacoval ze toto sme uz poslednou dobou riesili velakrat ale povedala ze ked pride o mna uz sa nebude z nicoho tesit a jediny kto jej vie v tomto pomoct som ja...ja o nu taktiez nechcem prist a dohodli sme sa ze ostaneme spolu ale teraz sa to trosku otocilo...vysvetlil som jej ze ja sa snazim zmenit uz velmi dlho nieco na sebe aj v nasom vztahu ale ona to ignorovala a vsetku koncentraciu sustredila len na neho...ze takto to dalej nejde a predovsetkym ona musi zmenit sama seba a tiez nieco v nasom vztahu...priznala ze este na neho bude chvilu isto mysliet lebo jej to bude chybat a o tom som aj sam vedel ze to nejde hned ale jednoducho si povedali ze to skoncia a aj tak by to nikam neviedlo lebo by nemohli byt spolu...povedala mi ze ho chcela mozno aj preto ze ho nemohla mat...ale ze jej nestal za to aby o mna prisla ze bola slepa a hlupa...a aj kamarat jej otvoril oci a ona si uveodmila ze ma mna a to vsetko co som pre nu znasal ja a bol ochotny akceptovat, tolerovat a odpustat by nespravil hocikto...mozno nikto...nechcem chvalu na svoju osobu ale jednoducho som povedal na zaciatku ja sa nerad vzdavam a viem ze ona takato nebola...vraj jej siblo v hlave a teraz toho lutuje...odvtedy ubehol nejaky ten tyzden a vsetko sa zda byt v poriadku...nepisu si spolu vobec...nestretavaju sa...viem ze obcas jej chyba aj ked som sa jej spytal na to ci este na neho mysli tak sa mi priznala ze obcas ano...ale cennim si toho ze mi priznala uplne vsetko...aj to ze sa bozkavali...to co robili spolu o com sa rozpravali...ma to pre mna velku cenu a ja dufam ze tento vztah uz vydrzi lebo ja to dievca poznam a viem ze nie je taka...aj ked...viem co mi na to povedia niektori z vas ale myslim ze kazdy ma raz taketo obdobie...kedy robi hluposti...a ja dufam ze toto bolo fakt len zle obdobie...a ze po nom pride to pekne...tak mi aspon drzte palce...dakujem

[AthenaJ]

wow... neverím tomu čo čítam,ja by som to takto určite neriešila, to je proste citové vydierania... Ale nebudem kritická, možno ti to aj vyjde... pfuuu možno... wow, fakt som z teba prekvapená.wow

[belerophon]

Ozyvam sa po vyse roku...len pre info ako to cele dopadlo...po strastiplnej ceste nasim vztahom po spominanych problemoch ktore este ako tak pretrvávali aj počas leta prislo nieco co asi ani jeden z nas necakal...kedze to bolo lepsie a prestala ma sice podvadzat, boli sme stale spolu aj ked bolo citit napatie medzi nami...rozhodol som sa ze pojdeme v septembri na dovolenku do Turecka...bola to asi najlepsia dovolenka aku som kedy zazil...bolo nam super a citili sme sa ako na zaciatku nasho vztahu...ked sme sa vratili vsetko islo len a len lepsie...nechcem to rozoberat do detailov ale vysledok je ze som ju v januari poziadal o ruku...a buduci rok v lete mame svadbu...prisahala mi ze je konecne stastna a nema dovod mi uz nikdy urobit to co urobila a ja jej verim...lebo aj ja som konecne stastny...tak nam drzte palce...dakujem aj za vase rady!

[apple309]

Poviem ti, vcelku neuveritelny pribeh! Ty vies, aky si, aka je ona, a verim, ze teda je spravne rozhodnutie sa zobrat Urcite vam drzim palce, verim, ze konas nielen pod vplyvom srdca, ale zapojil si i rozum a pozeras do buducnosti Nech vam to vyjde a ste spolu stastni! Urcite pridu i tazsie chvile, ale ked ste uz zvladli to, co si tu opisoval, tak sa snad viete popasovat s hocicim
Poviem ti moju skusenost, ktora ta mozno i povzbudi : Mam priatela vyse 2 rokov, takmer 2,5 roka, a tiez som mala podobne obdobie ako tvoja snubenica, hoci u mna trvalo asi mesiac-dva. Preslo ma to, tiez som si uvedomila akeho mam senzacneho priatela a predstav si, ze tiez sme po tom boli v Turecke na dovolenke a bolo skvelo!

[bielikova]

http://pokec.azet.sk...i9=ce64a04cf958