[Tony_vicks]

zdravim,

uprimne povedane sam neviem....
hekticke studijne obdobie na VS, som v neprijemnej situacii ked sa mi moze stat ze sklamem obrovsku kopu osob.
Vsetci vo mne dufaju doveruju a cim viac mi doveru prejavuju a tlacia ma k snazeniu tym viac stracam sebaistotu. posledne tyzdne nedokazem spat. Mavam uzkost. Ak zaspim snivaju sa mi same "kraviny". Dost casto ma "strasie" ako od zimy (mam pritom aj taky pocit ze ma striaslo od zimy) aj ked vonku je aj 40stupnov. Uz ani sportova strelba mi neponuka vytuzene uvolnenie, aj ked volakedy to fungovalo.
Mam pocit ze je na mne nalozene ako vladzem.
neviem co stym, lebo moje povedomie mi zaroven diktuje ze ak by som urobil hoc co pre seba (povedzme vzdanie sa alebo lekarska pomoc) tak by to bolo vnimane ako alibisticky unik pred svetom. prirovnal by som to strachu pred zubarom, ked mate ist knemu tak si tesne rozmyslite ze vas zub ani nebolii tak moc.

podla coho zisti clovek ze je mu uz dost? co robit proti tomu?
Ako sa da prekonat strach zo zlyhania?

za dake postrehy vopred vdaka

Vas Tony