[dida]

Ahoj mam taky problem neviem či som prispevok spravne zaradila ak nie nehnevajte sa,chcem však poprosit niekoho o radu alebo vaš nazor.Podla teh.testov som tehotna chystam sa aj k gyn.ale neviem ak to tak naozaj je čo dalej...Kedže manžel ešte dalšie babo nechce mame dcerku ma 2r,5mes.no toto prišlo nečakane ale na interupciu nechcem ist,bojim sa ale zas neviem si predstavit dalšie babo a mala ma ešte dost potrebuje ja važne neviem čo mam robit a moj manžel povedal aby som sa rozhodla ja on je za nazor aby som išla na inter.prosiiim skuste mi napisat vaš nazor na vec dakujem

[(Maxo)]

Nikto nema pravo ti do tohto hovorit, myslim ze ani manzel nie. Konecne rozhodnutie je na tebe, interupcia je pre niekoho tabu a pre niekoho otvorena zalezitost takze je tazke sa nato vyjadrit. Rozhodni sa podla toho ako to citis.

[plakarika]

Ako to cítiš ty sama?

[mono]

ahoj moja zlata ,volbu ti nezavidim, aj ked verim, ze ja by som sa rozhodla pre babo..nie som radikalne proti potratom, ale mas tak vela z toho, co zeny podstupujuce potrat nemali..si dospela zena, mas manzela...domov, mas uz dcerku, tak vies o com to je.. mnohe zeny si vybrali zivot pre svoje dieta napriek tomu, ze nemali ani polovicu z toho co mas ty...niekedy to ale nejde a namiesto dietatka v sebe vynosia jednu obrovsku bolest..lebo kazde tvoje dieta je velka cast teba a s nim opustas aj seba..ale nesudim ta, lebo je to tarcha vacsia ako odsudenie okolia..clovek sa sam pred sebou neschova..tak sa pekne z hlboka nadychni a skus sa sama seba spytat ci to riesis kvoli pohodlnosti, financiam, alebo inym zivotnym planom ..a ci to ma v tvojom zivote vacsiu cenu ako zivot tvojho dieta..viem ze je to zodpovednost, ale sposobili ste ju vy, tak treba pozbierat vsetku odvahu a pozriet sa tomu do oci..mozno budu ako tvoje..je mi luto, ze ta v tom manzel trochu nechal, ale to je hold priroda, ze potomstvo je na zene..kedy rodili muzi, bol by tu samý potrat:-)...zeny su v tomto jednoducho silnejsie.. ja to citim tak, ze ak si vazim seba a zivot ktory zijem, neuprem ho niekomu inemu..dnes dakujem ze zijem a mozem robit stastnych dalsich ludí..dufam ze aj svojich rodicov.
.. neboj nie si v tom sama, kazdy mame svoje velke dilemy, tiez nevieme co je spravne...raz niekto mudrejsi povedal "Prepacte ze robím chyby, žijem prvy krát" :-))A nech uz sa rozhodnes akokolvek, drzim ti palce aby si sa s tvojim vyberom ZMIERILA . Ked sa budes rozhodovat podla seba, nic si nevycítaj..tiez zijes iba pravy krat:-))