[majka293]

Takže.. Mám 7-mesačný vzťah. Budem mať 20 rokov a môj priateľ má 22. Je mi s ním perfekne. S nikým iným mi tak super nikdy nebolo. Nadovšetko na svete ho milujem, spravila by som pre neho čokoľvek. Lepšie povedané robím pre neho čokoľvek. Tak napríklad: chcela som ísť cez leto na pár mesiacov do zahraničia (pracovne). Môjmu priateľovi sa to nepáčilo a tak sme sa najskôr kvôli tomu hádali. Nakoniec som mu slubila, že nepôjdem. Ešte pred tým sme mali problém s mojim bývalým. Ale žiadne stretávačky ani nič.. Len mi pár krát zavolal ako sa mám čo mám nové ako v škole a tak.. Proste tak kamarádsky. Priateľovi sa to nepáčilo, tak sme sa zase hádali o tomto.. Nakoniec som s bývalým ukončila kontakt.. Ďalej.. Priateľovi sa nepáči, ak nejaké chalana (kamaráta) pozdravím "ahoj" môžem len čau a ahoj môžem zdraviť len svojho priateľa.. Áno, žiarlivosť. A obrovská. Ukončila som akékoľvek kontakty. Som študentka VŠ, ale vysokoškolský život nepoznám. Nehovorím že som utiahnutá alebo čo.. Diskoték som si už preskákala dosť. Len sa nechcem hádať s priateľom kvôli hlúpostiam. Chcem aby bol šťastný. Spravila som mu plno prekvapení (napísala som mu list, kupila som si sexy veci, čo sa jemu páčili, ale tak že o tom nevedel, ak sa mu niečo na mne páči, oblečiem si to, nerobím to čo som doteraz robila, a robím to čo som doteraz nerobila,...) robím to pre to, lebo raz mi povedal, že mu musím dokázať, že ho naozaj milujem.. Milujem ho.. celým svojim srdcom, chcem s ním byť celý život ale on mi stále neverí že ho milujem. Že ho naozaj milujem.. Ja mám trošku taký problém, že keď mi niečo je, ked som smutná alebo čo a on sa ma opýta že čo ti je.. tak ja mu nepoviem čo mi je. Respektíve asi to nedokážem. Teda už to pomaly ide ja to na sebe vidím.. Aj ked len pomaly... Píšem sem, lebo tu sú odpovede neni nikým ovplyvnené pretože moje kamarátky dajú za pravdu mne jeho kamaráti jemu. Plánujeme spolu život, je to úplne krásne, ked sme spolu, milujem ho celou svojou dušou, celým srdcom, ale.. Ale to že mi neverí, že žiarli a nemá na čo, ma strašne ubíja, takú strašnú bolesť mi to spôsobuje, že až... On ma miluje ja to vidím, cítim a aj viem. Lebo už viem aký je.. A viem, že mi neklame. Ja mu verím. Ale neviem ako dalej...

[luki24]

neviem no poradiť.na základe skusenosti,čo mám.podobným peklom som si i ja prešiel len v opačnom garde.a dnes by som v podobnom vzťahu neostával.to že sa milujete je OK len láska ako samotná hoci je to pekná vec len nestačí.ja som podobný vzťah ukončil po necelých 2 rokoch,bo videl som,že k ničomu to dobrému nespelo práve naopak tá moja ex bola žiarlivejšia čoraz viac viac.ale každopádne mala by si sa otvorene porozprávať s ním,že čo sa ti nepáči na vašom vzťahu hlavne o tej žiarlivosti.hoc viem,že to nie je nič prijemného na podobné témy debatovať s partnerom,tak aby si sa ho nedotkla.

[autor]

Majka, žiarlivosť sa tu ani nejak nerozoberá.Tak radu nesľubujem.Prečo je niekto taký porozmýšľajme.Vráťme sa späť k rodine v ktorej vyrastal a ich vzťah k veciam ktoré vlastnia.Či niesu prehnane šetrný a na každú maličkosť pozerajú ako na hodnotu ktorá musí slúžiť naveky. Majka možno ťa berie ako nejakú vec ktorú vlastní a snaží sa vyhnúť všetkým rizikám aby o teba neprišiel.Ďalšia možnosť je že či sa niečo neudialo že ti neverí a chce ťa mať stále pod kontrolou.Potom sú ľudia ktorý si myslia že majú patent na rozum a na druhého pozerajú ako na menejcennú bytosť,chcú mu organizovať život a myslia si že keď sa druhý budú chovať podľa ich rád budú šťastný. Ešte sú ľudia vyložene panovačný, vždy majú pravdu a druhý musia poslúchať.Majka skús niečo pohľadať,lebo láska je o dôvere a ty si ako v base.Aby som nezabudol to že urobíš preňho všetko nieje dobre.Ukáž že si človek ktorý si zaslúži nejaký rešpekt, máš svoju hlavu a hrdosť a nie mu stále niečo dokazovať.

[majka293]

Luki24: My sme sa o tom už rozprávali a niekoľkokrát, vždy mi slubil, že už sa nebude toľko o mna zaujímať, nechá mi priestor pre seba.. Ale vždy to trvalo len nejakých pár dní...
Autor: Nepodviedla som ho ani nič, lenže on mi povedal, že to že ho milujem mu musím dokázať.. nehovorím, že som robila len to, čo on chcel, okrem iného... ale aj to čo mna napadlo... a nie len také že niečo som kupila.. ale aj slovné.. strašne veľa krát mu hovorím samé krásne slová... mam asi pol hodinový monolog potom sa mi rozplače.. je to super... ale len na chvílu.. A k tvojim nápadom: rodičia nie sú šetrný... sú skôr taký, že si kupia hocici.. aj uplnu blbosť, z ktorej sa budú tešil len minutku; Či ma vlastní ako vec neviem, ale veľakrát mi hovorí, to čo si napísal, že nechce o mna prísť, že nikoho tak nemiloval ako mna že nechce aby som ho nechala... (a pritom mu asi každý den niekoľko krát hovorím, že s ním chcem zostať celý život, že ho neopustím..) Či sa niečo neudialo? Udialo - nepodviedla som ho ani nič.. len ja bývam v inom meste kvôli škole a mám tam byt a raz mi volal kamarát či sa nemôže zastaviť.. Ja že môže priateľovi som to samozrejme povedala, prišiel neskôr okolo 8 a tak sme sa len rozprávali bolo už asi pol 11 a priateľ mi volal, či už odišiel a tak blablabla.. Ja som povedala, že ano ale on tu bol ale len sme sa rozprávali nič viac. Nechcela som len to, aby si myslel, že niečo sa deje.. Lebo fantázia pracuje. A odišiel ale o pol 1. Priateľ sa to dozvedel - od neho - a vtedy to začalo.. Od vtedy mi už veľa krát povedal, že mi verí.. Ale nie je to tak, cítim to.. Aj ked v podstate mi nemá prečo neveriť, lebo som ho nepodviedla ani nič! Len som mu nepovedala pravdu o čase. A k tomu poslednému on panovačný nie je... V našom vzťahu je to skôr tak, že ja som trošku tá dominantnejšia. Nehovorím, nerobíme žiadne kompromisy. Ja mu dôverujem, ale je to ťažké byť vo vzťahu, ktorý je samý predsudkov, nedôvery, žiarlivosti na nič...

[Larsen]

Ahoj Majka Dúfam, že na ženy tvoj priateľ nežiarli a že ťa môžem takto pozdraviť..Skutočná láska si nedáva podmienky. Dokonca čuduj sa svete ju nemusíš dokazovať. Ak niekoho miluješ tak ho proste miluješ.. Nedá sa ľúbiť viac ani menej. Takéto čosi si myslia iba obmedzenci ktorí o láske nič nevedia..ktorí skutočnú bezpodmienečnú lásku ešte nezažili. Tú slobodnú lásku pri ktorej sa slobodne môžeme nadýchnuť.
Tvoj priateľ ťa nemiluje. Keby ťa miloval nič podobné by ti nevravel. Neobmedzoval by ťa v ničom a nič by si mu nemusela dokazovať. Láska ktorú prežívaš je jednostranná. Preto ti spôsobuje bolesť. Láska predsa nemám bolieť. Ak áno..už to nie je láska. Je to iba výplod ega. Je to niečo čo by sme chceli zažiť a zažívať ale je to niekde v nedohľadne a pri ,,nesprávnej,, osobe. A na to aby sme to pochopili si to potrebujeme zažiť paradoxne s tou či onou osobou aby sme neskôr prežili tú skutočnú LÁSKU.
Pýtaš sa čo by sme spravili my.. Je veľmi ťažké odísť od niekoho koho miluješ. No treba popremýšľať čo je pre nás v tú chvíľu najlepšie. Ja osobne nenávidím hranice (čo sa týka vzťahu a asi aj všetkého). Takže by som urobila všetko preto aby tie hranice z môjho života zmizli.

[luki24]

Larsen presne tak nedá sa poradiť,proste,keď niekto niekoho miluje s naj pravdepodobnosťou i tak na radu nedá.ja tiež som nevidel fakty v tom mojom vzťahu,keď sa mi to stalo,ale pochopil som,že ten vzťah ako som napísal k ničomu dobrému neviedol po 2 rokoch som sekol.celý zrutený,že nikoho tak nebudem ľúbiť možno predsa len to bol môj 1.dlhší vzťah.ale o cca.rok som spoznal zatiaľ životnú lásku s ktorou som 7 rokov.

[plakarika]

V prvom rade.. neverím, že niekto niekoho môže milovať po 7 mesiacoch. Veď daného človeka riadne ani nepoznáš. Je pekné čo všetko si kvôli nemu ochotná spraviť, no nezachádza to do krajností? Láska je o tom, že si podporovaná vo veciach ktoré chceš. Nie o tom aby si sa vzdala všetkého kvôli niekomu. Ako si uznala sama. Je žiarlivý. Ale naozaj myslíš že tým, že ťa obmedzuje, ťa skutočne miluje? Možno je to jeho nátura. Ale v mojom ponímaní láska ma posúvať, má pomáhať, má napredovať a pomôcť obom partnerom nájsť v tom druhom oporu a dostávať sa v živote ďalej.
Si smutná, že mu to nedokážeš povedať. Komunikácia je ale hlavná vec vo vzťahu. Treba si veci vždy vyjasniť. Možno to pôjde zo začiatku ťažko, ale musíš začať komunikovať o svojich pocitoch. Chápem že je pre teba dôležitý, ale dôležitejšia buď pre seba ty.
Ako Jung napísal - ak chceme mať radi iných, musíme mať radi seba. Napadá ma ešte jeden jeho výrok - očarenie a prvotná zaľúbenosť nie je láska, je to skôr pocit šťastia že už nie sme sami (voľne povedané).
ďalej píšeš že ho neustále prekvapuješ. Prekvapil niečim aj on teba? Potom ti neverí a neustále ťa upodozrieva. Myslíš že k sebe cítite to isté? Ak to cíti, správa sa adekvátne?
Nič ale nie je stratené. Začnite obaja komunikovať. Ak ti to nejde, napíš mu to, sms, na skype. Nauč sa hovoriť a povedať svoje myšlienky. Tiež som sa toho vždy bála, no teraz zisťujem že mi to za tie slzy naozaj nestálo. Občas síce trvá kým nájdeš tie správne slová. Ale musí to ísť von. Musíte sa naučiť spolu rozprávať, inak ten vzťah nikdy nebude mať to, po čom naozaj túžiš.