Od novembra, keď chodím na prechádzku so psom, zvyknem zazrieť chlapa, ktorého som nikdy pred tým nevidela. Prechádza sa so svojím psom, hrá sa s ním... vyzerá, že ho to baví. Narozdiel odo mňa, čo ma tieto prechádzky osamote už prestávali baviť. No keď je v parku on, vždy je to iné... Je sympatický, vysoký, proste takmer dokonalý.
Všimol si aj on mňa a myslím si, že som ho celkom začala zaujímať. Párkrát sa pokúsil priblížiť ku mne, no ja som vždy nenápadne zdrhla domov. Až raz.. sa mu to skoro podarilo. Asi po dvoch mesiacoch, v decembri. Bol odo mňa tak 5-10 metrov, ale ja som sa s ním nechcela stretnúť. Chcela som si o ňom, najprv, zistiť niečo viac. A tak som aj urobila. Zistila som, že má priateľku, o 8 rokov mladšiu. Preto som si povedala, že musím dať ruky preč. Celkom sa mi aj darilo zabúdať naňho, ale potom som sa s ním opäť skoro stretla, začal robiť pohľady, úsmevy... tie veci, ktoré keď muži robia, tak to babu vždy dostane. A ja som sa znovu namotala.
Chcem sa s ním stretnúť, veľmi. Ale vždy, keď sa pripravím - psychicky, aj fyzicky, pekne oblečiem, tak na prechádzke nie je. Za to, keď vyzerám hrozne, je tam
Teraz, keď ste sa úspešne dočítali až sem, poďme na tú radu. Keď sa stretneme, neviem, čo mu mám povedať. O čom sa rozprávať, ako začať... čím si ho získať. Nie je to už neskoro? Predsalen, je to už pol-roka, čo o mne vie. Poradíte mi?

Prihlásiť sa
Zaregistrovať sa
Pomoc


Citovať



