V skole sme byvali kazdy den spolu, co najviac ako sme len mohli pocas 6 mesiacov. Spolocne zaujmy ani nemame sem-tam nejaka diskoteka, ale doteraz sme prakticky boli spolu stastni aj bez zaujmov. Vacsina z vas by hovorila, ze sme este mozno mladi na vazny vztah. Ja si to ale nemyslim a chcel by som poprosit o nejaku radu.
Nemam dovod a ani ona, aby sme sa rozchadzali, obcasne hadky (10 minutove aj s nervami
Pocas tych 7 mesiacov som hlavne ja zazil tazke obdobie (rozvod rodicov, chory najlepsi kamarat). Ale vtedy mi prave ona neskutocne pomohla. V tomto obdobi som si nahovaral, ze uz s nou nechcem byt. Trpel som a bol som kazdy den s nou, aby som sa ukludnoval. Pomahala mi hlavne psychicky a stala pri mne. Do smrti jej to nezabudnem, pretoze som bol uplne na dne. Teraz je tu mozno aj fyzicka aj psychicka unava, skoncila mi skola, ale zase musim makat v autoskole cely jul.
Popripade by som chcel este spomenut, ze som bol dost ziarlivy a ked som sa ako tak z tej velkej ziarlivosti dostal, tak som si hned nahovaral, ze uz ju nemam rad. V niecom takom som zase aj teraz. Ziarlim menej, pretoze som sa uistil, ze ona by ma nikdy neopustila kvoli inemu. Ale ked mam take to stavy, ze sa bojim, ze uz ju nelubim, tak ju chcem do minuty vidiet, lebo mam hrozny strach, ze o nu pridem. Mam hrozny zmatok v hlave, ale viem, ze s nou chcem byt
Takze prosil by som o nejaku radu ako zlepsit nas vztah, nechcem o nu prist, ved predsa sme si vzajomnymi oporami, pomahame si a podporujeme sa. +nemam pocit, ze by som v tom vztahu musel byt alebo ze by som tam bol nasilu. Na nervy mi nelezie a spomedzi ludi travim s nou najradsej moj volny cas

Prihlásiť sa
Zaregistrovať sa
Pomoc



Citovať
