[Annie3]

Dobrý deň.
Už príliš neviem "kam z konopí", tak píšem sem, možno mi pomôžete. Mám 4- ročný vzťah s priateľom, je o dosť starší (začali sme spolu chodiť, keď ja som mala 19 a on 36), na začiatku som do neho bola zbláznená, strašne mi imponoval tak fyzicky, ako po duševnej stránke. On je taký umelecký typ-básnik, veľmi inteligentný, vtipný a má dobré srdce. Na druhej strane je strašne pasívny a vôbec to nevie s peniazmi. Po čase som sa dozvedela, že má z minulosti dlhy (opäť dôsledok jeho romantickej až naivnej povahy) v ráde niekoľko desiatok tisíc. Vtedy som bola ešte pobláznená, povedala som si, že to predsa prežijeme. Lenže problém je v tom, že on to ešte stále nezačal riešiť, za ten čas, kým sme spolu, vystriedal dve práce, obidve nie príliš dobre platené (vzhľadom na svoju povahu nedokončil strednú), aj teraz všetky peňažné veci ležia viac menej na mňe - keby som neriešila, že treba zaplatiť za elektrinu, tak sa nezaplatí. Ja som si dlho hovorila, že to bude v pohode, keď začnem pracovať - študujem vysokú školu - ja sama som pomerne cieľavedomá, pracujem už popri škole a verím, že si nájdem dobre platené miesto, a nevadilo by mi, keby som takpovediac rodinu z hlavnej časti živila sama (u nás sú tieto veci prevrátené, on je taká kľudná a tolerantná povaha a už sme sa dohadovali, že keby bolo dieťa, asi s ním ostane v prvých rokoch on). Lenže už mi to začína prerastať cez hlavu. Závidím kamarátkam, že majú v svojich chlapoch finančnú oporu (nemyslím žiadne zlatokopky, ale normálne páry), aj také blbosti, že si raz za rok môžu výjsť spolu na dovolenku (my sme ani raz nedokázali našetriť), že to, že rok nefunguje doma plyn nemusia riešiť len ony... Druhá vec je, že mi jeho pasivita vadí aj v intímnom živote, niežeby vôbec nemal záujem, ale na môj vkus je to vždy strašný stereotyp, jemu stačí 1-2x za týždeň vždy tým istým spôsobom, nehľadá nič nové...Tým pádom ma to už prestalo baviť, s výnimkou pár príležitostí si skoro vždy predstavujem niečo iné, aby som sa "dala do pohody", alebo si pomôžem sama. V poslednom pol roku som ho začala už občas aj odmietať (čím bol prekvapený, lebo od začiatku som mala vyšší apetít ako on). Ale na sex má veľký vplyv to ostatné, čiste kvôli sexu by som sa zrejme rozchádzať nechcela).

Na druhej strane, popri všetkých týchto veciach si s ním strašne rozumiem a viem, že je to dobrý človek - akurát je proste strašne pasívny. Máme veľmi podobné záujmy a rozumieme si tak, ako som si nikdy nerozumela ani s najlepšou kamarátkou. Keď mám problémy, tak ma podporí - síce nie nejakou konštruktívnou formou, ale stojí pri mne. Viem aj to, že by ma na 99 percent s nikým nepodviedol, myslím, že keby som ho ja neopustila, on zostane so mnou. Stále ho ľúbim (a viem, že aj on mňa) a neviem si predstaviť život bez neho, už spolu bývame 4 roky a dospeli sme do tej fázy, že sa pomaly dopĺňame pri rozprávaní. Okrem toho sa bojím, či by som našla vhodného partnera, ak ho opustím - ja som taký zvláštny typ ženy, povedala by som, že s pomerne mužskými vlastnosťami (rovnako ako on má niektoré, ktoré sa typicky pripisujú ženám) - ak by som to mala zhrnúť, tak on doma perie a ja montujem notebooky a neviem, či je veľa chlapov, ktorým by toto imponovalo (a musím priznať, že som nestretla ani veľa mužov, s ktorými by som chcela byť ja).

Potom si ale uvedomujem, že pomaly už aj ja by som chcela nejaké zabezpečenie, domov, deti, nie rozmýšľať nad tým, či po pôrode budem musieť hneď ísť pracovať, aby bolo na zloženky. Pred dvoma mesiacmi stratil poslednú prácu a hoci mi sľúbil, že si ju bude hľadať, cez deň ho vidím väčšinu času sledovať seriály, keď mu niečo poviem, tak si ju hľadá, ale väčšinu zamietne, lebo "tam by ho nevzali"...No proste, neviem, čo mám robiť. Rozum mi hovorí, aby som ho opustila, ale srdce mi hovorí, že tak prídem o človeka, s ktorým sa vieme dohodnúť aj bez slov.

Prosím, poraďte mi, čo by ste robili v mojom prípade...

[autor]

Annie nechcem ťa strašiť ale to čo tu spomínaš bude rokmi len horšie.
Ty si to dieťa ani nebudeš môcť dovoliť lebo budeš financovať dve deti.
Píšeš že stojí vždy pri tebe,vieš ja som tiež už starší a keby som mal mladú slečnu do postele a ktorá by sa starala aby boli peniaze na platenie účtov a potravín tiež by som jej na všetko prikyvoval.
Vieš Annie keď ťa niečo štve a myslíš si že sa to časom nejak spraví tak vedz že NIE nespraví sa to.
Rozhodnúť sa musíš ty.

[Annie3]

Mne je jasné, že zodpovedný riaditeľ firmy z neho nikdy nebude Ináč aby zase nevzniklo nedorozumenie, nie je to tak, že by som všetko platila ja. On normálne zarábal (hoci nie najviac) a fungovali sme tak nejako na polovicu - ale proste ja som musela iniciovať to, že už by bolo treba poplatiť zloženky. Keď z ničoho nič dačo chýbalo, on nevedel, čo robiť, chcel si požičať, ja som opäť musela vymýšľať iné riešenia, lebo som sa nechcela zadlžovať. Skrátka - nemyslím si, že by ma využíval, jednoducho naozaj to s peniazmi absolútne nevie, je to taký človek "nepoužiteľný pre praktický život", ako sa hovorí.

Ako hovoríš, decko. Jasné, viem, že sa musím rozhodnúť. Ja uvažujem asi tak ako ty, problém je v tom, že napriek tomu ho ľúbim a má aj veľa dobrých stránok.

[autor]

Ja viem Annie že na každom človeku je aj niečo dobré a keď sme zaľúbený je to najkrajšie obdobie života ale časom trochu ochladneme, ružové okuliare sú už preč a začneme uvažovať prakticky.
Sú aj ženy ktoré majú dobre platenú prácu ale to až časom nie po skončení školy a deti tiež chceš mať.
Chlap sa má starať aby boli peniaze, má rozmýšľať kde budete bývať, vieš si predstaviť že by ste stavali dom?
Deti čím sú staršie stoja viac penez.Chlap má rozmýšľať keď deti vyrastú a budú chcieť študovať tak aby boli na to aj peniaze.
Spomínaš tam aj intímny život už teraz nie si spokojná a čo bude o 20 rokov?
Každý chce prežiť krásny plnohodnotný život, to šťastie sa skladá z veľa veľa maličkostí a niekoľkých väčších vecí ktoré nás v živote stretnú.
Keď ostaneš v tomto vzťahu nebudeš šťastná a po čase to vzdáš a potom si povieš,PREČO som to neurobila skôr.

[apple309]

Annie3 - suhlasim s AUTOROM. Na tvojom mieste by som tomu nedavala nadej do buducna... Vies, cim bude starsi, tym to bude horsie. On bude starsi, ty budes v tych najlepsich rokoch, teda - ty budes chciet zit, chodit asi aj niekam po vyletoch, samozrejme, najprv zabezpecit rodine plnohodnotny zivot - my sa uz teraz s priatelom rozpravame o tom, ako si najde pracu, ci bude studovat externe, aby mohol ist popri tom aj robit uz, aby mohol byvat so mnou a len na vikend chodit do skoly... Proste riesime, pretoze peniaze ci chceme alebo nie, k zivote potrebujeme, a v dnesnej dobe je fakt vsetko drahe. A to sme obaja este mladsi od teba, ja mam 19 a on 20 Na rok ma bakalara a ze ci potom prejde na externe studium na magistra... Chapes, co ti tym chcem povedat? Ze jednoducho je treba mat v tom druhom aj financnu odporu. Aj citovu aj vsetko ine, ano... Ale aj treba tie peniaze. Ver mi, neutiahnes to vsetko sama. Navyse, ked budes mat na krku aj jeho, ako take "dieta". Moji rodicia sa lubia, ale kvoli istemu obdobiu, ked bolo malo penazi, sa veru dost dlhe mesiace hadali... Mala som to doma a tak z vlastnej, hoci len "pozorovacej" skusenosti ti vravim - nie, nechod dalej... Moj otec ma tolko rokov co tvoj priatel, a chcel nas zabezpecit - uz ked som ja bola na svete, tak s dorobil maturitu, opustil svoju robotu, kde zarobil malicko, zacal sam podnikat, resp. so svojim otcom a tak zijeme Je uzasne, ked sa clovek dokaze takto vyhrabat z nicoho a nieco v zivote dosiahne. Co v zivote dosiahol tvoj priatel? Nechcem byt zla, ale nema ani strednu skolu? Ved to dnes dokonci snad kazdy clovek. Co myslis, ze z neho bude? Aka opora pre teba v buducnosti? Je pekne, ze ho lubis. Ze mu navaris, operies, upraces, chces sa s nim milovat a este aj financne sa onho dost staras-to je zase pekne akurat tak prenho.

[Annie3]

"Ze mu navaris, operies, upraces"

Nuž, toto u nás doma práve robí on, nie ja Viete, ako som už písala, my máme role, ktoré sa berú ako tradičné mužské a ženské naozaj obrátené. Napr. viem, že má oveľa lepšiu povahu na to, aby sa postaral o deti, vidím to aj na tom, ako sa teraz venuje našim zvieratám. Ono ja si ani nemyslím, že na bývanie, na žitie by mal zarábať chlap. Kľudne by mi stačilo keby sme si to rozdelili a nevadí mi, že by som viac peňazí dávala ja, o svoju budúcnosť sa v tomto smere nebojím, keďže už pri štúdiu si zarábam relatívne dosť.

S tým, čo v živote dosiahol - ako som už povedala, on je taký umelecký typ, venuje sa hudbe, píše. A bohužiaľ spĺňa aj tie praktické nedostatky, čo umelci často mávajú.

Pred ním som chodila s chlapcom, ktorý bol ctižiadostivý, výborný študent, iste by som sa s ním po finančnej stránke mala výborne, lenže nikdy sme si poriadne nerozumeli. S týmto je to úplne iné, naozaj si môžeme povedať všetko, dosť sa o mňa stará, váži si ma, mojej mierne dominantnej povahe vyhovuje aj to, že sa mi často prispôsobí. Dá sa povedať, že sme obaja takí netypickí. To je práve to, čoho sa bojím - že už nenájdem nikoho, s kým by som si takto rozumela. Od neho mi nehrozí to, že ma vymení za mladší a krajší model, alebo z ničoho nič zistím, že voľakde má milenku, že po 10 rokoch na mňa zahučí "ženská navar!" a vyvalí sa na gauč.

A úprimne, hoci racionálne je mi jasné, že máte pravdu a peniaze sú veľmi dôležité, ide o to, že ho stále ľúbim a neviem si predstaviť, ako by som prežila rozchod. Lenže na druhej strane nie je to prvý raz, čo nad tým uvažujem a hoci to stále odkladám a uvedomujem si tie pekné stránky nášho spolužitia, tiež viem, že časom všetko bude len horšie (lenže v ktorom vzťahu nie je?)

Uvažujem, že navštívim psychológa a poradím sa s ním, či som zrelá na rozchod a ako to vôbec zvládnuť, už teraz som z toho nešťastná. Neviem si predstaviť, kde by som vôbec bývala, zvykla som si, že žijem v jednom byte s blízkym človekom, keby sme to ukončili, musela by som sa zrejme presťahovať do nejakého študentského podnájmu s cudzími ľuďmi a to mi je proti chuti - okrem toho máme doma zvieratá, ktoré obaja máme strašne radi, keby sme sa rozišli asi by sme si ich museli nejako deliť (asi vám to príde divné, ale berieme ich tak trochu ako naše deti).

[autor]

No Annie tu sa nám trochu hádaš sama zo sebou.
Jedna tvoja tretina je spokojná, vyhovuje jej takýto život.
Druhá vie že to nemá budúcnosť ale verí že to ustojí.
Tretia je nešťastná vidí problém ktorý treba nejako riešiť ale bojí sa zmeny.

Štvrtá tretina nieje ale daj adresu prídem a spléskam ti zadek a ty sa nejak rozhodneš čo ďalej.
Annie keď dáme financie bokom nebudeme rozoberať kto koľko éček prinesie domov,chlap by mal mať ten pocit zodpovednosti za rodinu ktorú si založí.
Na jednej strane si veríš že to zvládneš a pritom hľadáš pomoc ako ďalej.

[Annie3]

Tak keby to bolo jednoznačné, tak predsa nemám problém s tým, čo ďalej, buď sa rozídem, alebo pokračujem. Ja som iba uvádzala veci na pravú mieru, lebo som videla, že to nebolo úplne pochopené.

Neodporujem si - ja viem, že racionálnym východiskom by bolo sa rozísť, ale neviem, či to zvládnem a ako to zvládnem. Proste hlava chce tak a srdce chce onak.

[Terrorrunner]

Podla mna takych chlapov, ktori splnaju tu tvoju predstavu "zenskej role" vo vztahu je viac, takze by som sa nebal, ze si nenajdes niekoho, kto sa k tebe bude v tomto smere hodit. Ved si este taka mlada.. 23 rokov? Mas este cely zivot pred sebou. Tym nechcem povedat, aby si sa s nim hned rozchadzala. Jemu takyto stav vyhovuje. Ak je pasivny a dokazete sa porozpravat o comkolvek, povedz mu, ze chces sexovat castejsie alebo stale . Povedz mu co sa ti paci a uvidis. Ak ta lubi, pochopi to. Ked bude nadalej taky pasivny, neskor necakaj v tomto smere zlepsenie.
Tazko tu radit, my vidime tvoj problem zo svojej perspektivy. Rozhodnutie musis urobit sama a zvaz si plusy a minusy.

Neexistuje "Proste hlava chce tak a srdce chce onak." existuje len pocit. Ak si dominantna ako vravis, musis si to vsetko sama vo vztahu zariadit a vydupat/ povedat mu ako si to predstavujes/ alebo mu povedat dovidenia. Lebo budes nestastna.

[apple309]

Ako si na tom?

[Annie3]

Terrorrunner: No hej, v to dúfam, že je viac takých, s ktorými by som si rozumela - asi som v týchto veciach strašne vyberavá, potrebujem dosť veľký intelektuálny súlad Ináč zase aby to nevyznelo, nehľadám vysloveného podpapučára, ani ja nie som nejaká domina, ale proste potrebujem rovnocenného tolerantného partnera, žiadne, že "ženská navar a ja budem pracovať za počítačom, bo tomu rozumiem a ty nie" Ináč s tým sexom - ja to na neho vždy vybalím, keď sa niekde opijeme, že už to u nás vyzerá ako po 20 rokoch a že takto si to nepredstavujem...To je furt, že sa to zlepší a zlepší a skutek utek. Detto s peniazmi a pasivitou. On sa proste už nezmení, musím sa ja rozhodnúť. Len sa bojím byť sama a či naozaj nájdem niekoho, kto by mi vyhovoval.
Stále som s tým nepohla - pred týždňom aj pár dňami nám zomrelo milované zviera a ten zármutok nás zblížil, ale teraz, ako to už trochu odoznelo sa ten problém predomnou zase vynára, zase peniaze, peniaze, šéf mu nevie poslať včas výplatu a on si nevie nájsť včas novú prácu ani brigádu, takže momentálne sme bez koruny až do mojich výplat a kým sa jeho šéfovi uráči (pracoval v pochybnej firme, to beriem, ale mohol teraz vziať nejakú brigádu, kým hľadá novú prácu)... Budem už musieť vystrčiť hlavu z ulity a kontaktovať tú psychologičku partnerských vzťahov, nech mi skúsi poradiť, ako pokračovať, ak teda chcem vzťah ukončiť...

[Terrorrunner]

Skutek utek.. aspon uz vies, co mas urobit.

Skusala si mu to vsak povedat aj vtedy ked ste neboli opiti? Lebo on si mozno myslel, ze to nemyslis vazne. Skus mu to povedat rovno do oci a hned natriezvo, ako si to predstavujes. Bez najmensich vycitiek. Ak sa to nezmeni, uz vies akou cestou mas ist. Ma uz svoje roky aby ta chapal Drzim palce

[slnieckooo]

najhoršie je sa rozist s clovekom,ktory nema az take strasne chyby..musis sama vediet ci by si tento stav tolerovala trebars do konca zivota..lebo ti coraz viac pojde na nervy:) a druhy krok by mal byt ..ze toto iste povies jemu a nie na fore ,pretoze on chudak ani nevie co sa nanho chysta a teda nemoze si premysliet co bude robit..vravela si ze si citate skoro myslienky tak nechapem ze uz to nevie..ak si prenho ta prava pokusi sa zmenit..peniaze niesu vec ktora je neriesitelna ..ak ti povahovo vyhovuje mala by si mu dat sancu..sexualny zivot sa potom prehodnocuje so sexuologickou ale v podstate by ste mali mat rovnaky apetit pre stastny vztah..co je zaujimave pretoze chlapy byvaju vzdy tí akcnejsi ..tazko hodnotit ale niesom moc zastancom rozchodov pretoze clovek v dnesnej dobe stale nieco hlada a pritom si neuvedomuje ze nic nie je dokonale...preto si musis byt ista ze to s nim nezvladnes komunikacia je kluc...

[apple309]

Annie - Precitaj si knihu DVA ZIVOTY od Tany Keleovej-Vasilkovej. Myslim, ze ti pomoze, v niecom urcite Citala som ju v juni a hned ma napadla k tvojmu problemu

[Annie3]

Ahojte.

Tak skoro po roku také zhrnutie a zároveň nová otázka - pred pol rokom som sa s ním rozišla. Posledný rok to bolo fakt oničom a cítili sme to obaja a hlavne - mne prišiel do života niekto nový, kto sa mi veľmi fyzicky páčil a s kým som si rozumela na podobnej úrovni ako s týmto bývalým. V podstate som prešla z jedného vážneho vzťahu do druhého, asi po mesiaci sme s týmto novým začali spolu bývať. Bývalý to berie ťažko, ale v podstate sa nevídame, takže s tým nerobí problémy.

K tomu novému - zo začiatku sme si neuveriteľne sadli, on je fyzicky presne môj typ (čo je pre mňa dosť dôležité), sex (ktorým sme vlastne ten vzťah odštartovali) je super, dá sa povedať, že naše "úchylky" sú komplementárne, máme podobné ambície a priority, obaja sme kreatívni a realizujeme sa tak, študujeme na Vš jeden obor. S peniazmi tiež nemám ten problém čo s tým bývalým, on síce má momentálne slabšie platené zamestnanie, ale od začiatku ma bez všetkého podporoval, pomáhal mi platiť dlhy čo nasekal ten bývalý, keď som mala problém s nájmom, dohodli sme sa, že sa teda zosťahujeme. Ani vekový rozdiel nie je taký výrazný, 7 rokov.

Je tu však jedna vec, ktorá ma dosť trápi a mätie - často spolu hovoríme o láske a pod. a tvrdí, že so mnou, ani s bývalou nebol na začiatku zamilovaný. Že nemal to obdobie strašného poblúzenia - to mal vraj 3x v živote u báb, s ktorými by si vraj nikdy nerozumel, po pol roku by si nemali čo povedať, atď. To jeho poblúznenie je podľa mňa dosť zvláštne, tvrdí, že si dotyčné zbožšťuje, že to ani nie je sexuálny typ "zamilovanosti", vraj je pre neho dotyčná nejaký anjel.

S bývalkou bol 3 roky (ale nebývali spolu), tvrdí, že to bola láska, rozišli sa z jej popudu on ju považoval za babu s ktorou "dožije život", ten rozchod mu dosť ublížil a skoro rok o ňu bojoval. Mne hovorí to isté, vraj ma ľúbi, strašne si rozumieme, sexuálne ho priťahujem atď., vraj sme ideálny pár, tiež sa už bavíme dosť vážne o deťoch atď. A hovorí, že bez toho, čo označuje ako zamilovanosť je to lepšie, vraj si ma "zvolil" na rozumnom základe, ktorý pretrvá, nie na základe chemickej búrky. Mňa to ale dosť mätie a nie som šťastná z toho, že by som mala byť v tom vzťahu angažovanejšia ako on - čo on naznačuje, aj u tej bývalky tvrdil, že ona bola na začiatku do neho dosť zamilovaná ale on do nej nie - pritom ja nemám pocit, že by do mňa zamilovaný nebol, robí všetky veci, ktoré pre mňa k zamilovanosti patria (lepenie si našich fotečiek kadekde, časté dotyky, snaha zavďačiť sa tomu druhému a pod.)

Neviem teda, či robím iba z "komára somára" a akurát pomenúvame veci odlišnými menami - k čomu sme sa včera dobrali - ale niečo nie je v poriadku. Čo poviete?

[Belphegor]

Skáčeš zo vzťahu do vzťahu..neviem či šťastné riešenie, ako aj moja bývalka Tož vaša vec K téme keby Ti povedal že je do Teba zalubený tak co? Možno rozmyšla hlavou Keby Ti teraz vyznával lásku neviem ako no neviem či by si ho neposlala k vode, možno sa zaľúbi neskor.

[Annie3]

Sorry, duplicita

[Annie3]

No nehovorím, že je to šťastné riešenie, ale popravde som to potrebovala aby som sa dokázala odtrhnúť od toho bývalého - jasné, že to nie je jednoduché po 5 ročnom vzťahu tak rýchlo nabehnúť do iného (prakticky okamžite) ale stane sa, človek sa do niekoho zaľúbi a nevyberá si

Ináč nehovorím, že mi nevyznáva lásku - povedal mi, že ma miluje, ale že to nie je také to pobláznenie čo by s ním trieskalo o zem, alebo ako to mám popísať. Proste ten pocit, čo mal s dotyčnými troma babami, s ktorými sa však vždy jednalo o platonickú lásku až nejakú projekciu svojich predstáv do niekoho(zbožtenie). Asi naozaj riešim nezmysly, včera sme to rozoberali a dospeli sme k názoru, že sú to fakt nejaké pobláznenia, keď som mu popisovala svoj vzťah k nemu, tak uznal, že to cíti podobne, akurát on to nenazýval zamilovanosťou, lebo za zamilovanosť považoval tamto pobláznenie. Ale proste ma vydesilo, keď sme sa bavili o období zamilovanosti (také to, čo na začiatku trvá pol roka až dva roky) a on mi povedal, že nič také u bývalky ani u mňa nemal.
Plus je zaujímavá ešte jedna vec - tie tri baby do ktorých bol pobláznený vraj boli úplne iné typy ako ja a bývalka - také nesmelé nevinné nanynky, kdežto mňa a bývalku opisuje ako aktívne cieľavedomé baby. Sám to pobláznenie proste opisuje ako nejakú chemickú búrku k úplne nesprávnemu človeku, k nejakej babe, s ktorou by nemohol žiť. Freud by to asi slušne rozobral

Neviem, prečo by som ho mala posielať k vode za vyznanie lásky, rozhodne nie som typ ženy ktorá by potrebovala tzv. bad boya, neistotu a podobné nezmysly, naopak, ja si cením, keď viem, na čom som

[Belphegor]

Nemala si mu hovorit nic Lebo bude vedieť že je na kon i

[Annie3]

Práve, toho sa bojím On tvrdí, že to tak nie je, že by pre mňa urobil čokoľvek (a naozaj sa tak chová) ale podobné reči sa mi nepáčia, naozaj nechcem mať pocit, že ja som tá, ktorá po tom vzťahu nejako príliš "pachtí" (aj keď, ako hovorím, hovoril aj o bývalke, že ona bola do neho zamilovaná viac a pritom z toho, čo vravel sa on po celú dobu vzťahu snažil a ten rozchod ublížil hlavne jemu). Asi by nebolo na škodu, keby som trochu "ochladla", len ja tieto hry hrám veľmi nerada a veľmi mi nejdú .