Ahojte priatelia. Mám jeden z najčastejších problémov. Pred siedmimi rokmi som spoznal dievča, ktoré mi hneď padlo do oka. Pred viac ako rokom ukončila päťročný vzťah s chalanom, ktorý sa jej vraj veľmi nevenoval a vzťah prešiel do kamarátstva. Nemá veľa priateľov. Okrem spolubývajúcej, mňa a zopár kamošiek vraj nemá nikoho iného. Milujem ju hrozne dlho a ona vie, že mi nieje ľahostajná a že ju beriem viac ako kamošku. No neviem na čom som u nej a bojím sa na to opýtať... ...respektíve bojím sa asi všetkého čo sa jej týka. Mám akoby pocit previnilca, keď načnem túto tému, alebo sa jej vôbec dotknem... Bojím sa negatívnej reakcie. Viem, asi je to prehnané. Ale som zmätený, pretože očividne jej niesom ľahostajný. Keď sa objaví doma v TN (pracuje v BA), tak spolu trávime väčšinu času, no vždy je to z mojej iniciatívy. Občas mám strach že sa so mnou nudí, no vždy, keď ju zavolám niekam von, tak ju nemusím dvakrát prehovárať. Veľmi mi na nej záleží a asi preto som až priveľmi opatrný a sám na sebe vidím, že sa občas chovám akoby bola z porcelánu
Keď sa spolu zhovárame, očami behá kade tade, ale na mňa sa pozrie málokedy... Neviem či je to nejakou hamblivosťou, alebo čo... Ani si nepamätám, kedy ma oslovila menom... Som z toho proste jeleň. Neviem na čom u nej som. Mám z nej pocit, že jej vyhovuje stav v ktorom teraz je, no neviem sa od nej odpútať... A v podstate ani nechcem... Po mnohých sklamaniach nechcem začínať odznova s niekim iným
Prihlásiť sa
Zaregistrovať sa
Pomoc
Citovať
