[zmatena]

Kde zacat...chybal mesiac a boli by sme spolu presne 4 roky...koncom augusta nam umrel psik- mlady, dvojrocny, uplne necakane...priatela jeho smrt dostala viac ako som si myslela, ze je mozne...a zacal byt divny...vsimla som si, ze sa sprava inak...navrhol pauzu...mali sme ju asi tyzden...prisiel domov s tym, aby sme to skoncili...vraj to nema zmysel, zijeme v zotrvacniku ktory nikam nevedie, nepaci sa mu ako sa staram o domacnost...ako upratujem, ako riesim ine veci...prislo to z nicoho nic...je to tyzden co sme od seba...navonok to znasam dobre...ale v skutocnosti ma to zabilo...nechapem preco to urobil...veci ktore mi povedal ako dovody sa dali zmenit, nebolo to nic na com by sa nedalo pracovat...ale spolocne...mam pocit, ze on uz nema silu dalej budovat nas vztah a nepacilo sa mu ani to, ze sme zastavili...inu zenu nema...odkedy sme sa rozisli nas resp. Jeho byt je prazdny...ja som odisla ale cast veci mam este tam....on odisiel tiez...byva u mamy a striedavo aj u starkej...
v mojich ociach ukoncil 4 rocny vztah len preto, lebo nevladal ist dalej...alebo ma uz nelubi....co by bolo tiez mozne...ale ked. Odchadzal z bytu a ked sme boli potom neskor na firme spolu...vidim na nm, ze ma ma stale rad....ale na druhej strane ho poznam...ked to skoncil rozhodnutie nezmeni lebo si mysli, ze to je spravne...a ked zisti ze nebolo...hrdost mu to nedovoli...neviem co mam robit. Citim, ze fungovat to moze, viem ake kroky musime spravit aby to islo dalej...ale on nechce...a sme na zaciatku, ja nechapem preco ked pred smrtou psika to bolo v poriadku a nic sa nedialo...mam dojem, ze" vyhorel", nic mu nejde podla planov, ma toho vela nic nestihal...a my sme spolu boli len vdaka tomu, ze sme spolu byvali...on uz asi nevladze dalej...keby som videla ze je aspon teraz stastny...nejak by som sa s tym zmierila...ale on...je na firme od rana do noci, nikam nechodi len pracuje...a mna to mrzi...ze jedinu vec (mna) ktora ho este drzala pri zdravom rozume, aby stale nemakal na firme zo svojho zivota vykazal...

Jasne...nelubima uz...ale to si vzdy spomeniem na to, co mi povedal naposledy...ze my sa lubime...a ostaneme spolu...som asi hlupa ked tomu stale verim
problem je, ze on pre mna nebol len priatel...bol to kamarat, milenec, dovernik...najlepsia kamoska...jemu som verila najviac na svete vedel veci ktore ani moji rodicia nie...a teraz je prec...kamosky mam ale...bohuzial nemam voci ludom taku doveru, ja ju budujem dlho...neviem co mam robit...v priebehu mesiaca som prisla o psa a priatela...a mam pocit, ze nemam nic...ked som si myslela, ze uz nemoze byt horsie bolo...
viem, ze aj ini ludia to maju v zivote tazke...a aj tazsie ako ja....ale...

[autor]

Mám s toho dojem že firma ide dole a chalan ta chce pred niečim uchrániť.

[zmatena]

ked sme spolu zacali firma bola v podstate v plienkach...podnikal dva roky ale az ked sme sa spoznali sa to zacalo nejako rozbiehat...teraz je to uz teda siesty (pomaly aj siedmy myslim) rok co firmu ma, vela veci sa tam zmenilo...a ano, zarobky tam nie su take, ako by si predstavoval...ale nie je to zle (robim mu este aj teraz uctovnictvo, milionar nie je a zrejme ani nebude ale vyzit sa z toho v pohode da)...viem aky je, on chce toho strasne vela a chce to vsetko hned a ked sa nedari, je z toho nestastny...vzdy si toho naberie vela na "rohy" a potom dobieha z vyplazenym jazykom...
je pravda, ze vzdy sme zili v trojuholniku...on-firma-ja. Ja si tiez myslim, ze to skoncil kvoli firme, lebo nezvladal vsetko a mal pocit, ze nie som stastna...ale nerozumiem tomu...JA som ta ktora by to mala skoncit kvoli tomu, ze firme sa venuje viac ako mne...ale napadlo ma to len raz...aj to som si uvedomila, ze to je hlupost a musim ho podporovat. A on...ma necha lebo...medved na 4 je maco...no pre nic ine...

ak ma nechal, aby ma ochranil urobil hlupost...ja nechcem, aby ma chranil ja chcem stat pri nom. Nechodila som s nim preto, aby som sa nanho vykaslala alebo ho "opustila" ked pride tazke obdobie... nie som z tych co to takto riesia.

Potrebujem vediet ci ma este lubi...bez toho neviem co si mam o tom mysliet...ci ma zmysel bojovat...skusat...a vlastne vobec neviem cit o zmysel ma...neviem co mam robit.

[autor]

Slečna a deťoch ste sa nikdy nebavili?
On je človek ktorý musí byť stále niečim zamestnaný.

[zmatena]

jasne, ze sme sa o tom bavili...aj sa tesil, ze budeme mat svoje, ze si ma vie predstavit ako mamicku...no a okrem toho co som pisala v uvode mi este povedal, ze si ma nevie predstavit ako matku SVOJICH deti. Tak ja neviem...byvali sme spolu dva a pol roka myslim. A vsetko bolo fajn...nie tak davno sme sa stahovali do vacsieho...poznal ma aka som aj v domacnosti co robim a ako a ake mam nedostatky (a nehrajme sa na dokonalych on ich mal tiez)...a zrazu mu to vadi. Naco potom kupoval vacsi byt ked s tym mal problem?? Keby tam ostal byvat a zacal si tam vodit inu alebo ine...tak fajn...ale...on sa vratil k matke a byt je prazdny...mame tam este nejake veci, dva krat do tyzdna chodim polievat kvety...odkedy sme sa rozisli on tam nebol ani raz, nechce...scasti kvoli psikovi, vsetku mu ho pripomina, scasti asi aj kvoli mne, lebo by mu to pripominalo mna. Dospel k zaveru, ze ten byt sa mu vobec vlastne nepaci....jednoducho... ja nechapem co sa mu stalo.

budem mat promocie na tie chce ist, ked sme boli naposledy spolu bol mily...az by som povedala nezny. Nemam pocit, ze sa mu paci ako sa rozhodol. Ja len nechapem preco tomu nechce dat sancu. Vsetko klapalo a ak staci zmenit tie dve veci ktore mu VRAJ prekazali nie je problem...ale to bude podla neho z mojej strany obeta...pre boha ved nechce, aby som sa doma pri sporaku starala o 11 deti...a hned aj keby sme to LEN skusili...nemame uz co stratit.

ako...mna mrzi, ze stale pisem o tom istom ale ja jednoducho NEROZUMIEM co sa deje. Nedava to zmysel.

[autor]

Vždy pri rozchode jeden trpí a snaží sa nájsť nejaké vysvetlenie.
To či ťa ešte ľúbi ja nemôžem vedieť.
Ste len chvíľu od seba počkaj ešte týždeň dva možno si potrebuje v hlave niečo zrovnať a ozve sa sám.

[zmatena]

autor, on 25 September 2011 - 17:50, said:

Vždy pri rozchode jeden trpí a snaží sa nájsť nejaké vysvetlenie.
To či ťa ešte ľúbi ja nemôžem vedieť.
Ste len chvíľu od seba počkaj ešte týždeň dva možno si potrebuje v hlave niečo zrovnať a ozve sa sám.

V podstate sme od seba dva tyzdne ak ratam aj tu pauzu...nerobilo by mi problem cakat ale...za ten cas som si aj ja uvedomila iste veci a medzi inym aj to, ako velmi ho potrebujem. Nevedela som, ze ho milujem az tak velmi...
a cakat...no nic ine mi ani neostava...nahanat po meste ho nemozem a na firme radsej nie je ked mam prist ja...

[janicka]

chapem ta, neda sa nieco uzavriet bez odpovedi na otazky.....ja by som sa spravala tak isto.
nie je spravne z jeho strany, ze sa takto k tebe chova jednoducho si ho niekde pockaj a snaz sa z neho dostat co sa stalo, kupte si noveho psika, svet je plny psikov

[zuzannka]

AJ JA by som chcela napisat, lebo mne sa stalo nieco podobne aj ked mozno nieco uplne ineee....priatel ma nechal po 3,5 rocnom vztahu plnom lasky......bol a stale je ten naj naj naj pre mna.....ale bola som na neho zla a uz nevladal dalej tak sA odstahovalll....nechapem to on bol vzdy ten kto ma najviac lubil a to myslim naozaj bol perfektny...ja som vsetko pre to urobila aby sa vratil ale nechce ......velmi sa trapi a k nicomu to nevedie...stratila som zmysel zivota....ale v tejto situacii neviem co treba....asi len to ze cas vsetko vylieci.....stale si to opakujem.....ak bol ten pravy tak sa vrati ak nie tak musi prist niekto inyyy

[Terrorrunner]

zuzannka, on 16 November 2011 - 20:49, said:

ak bol ten pravy tak sa vrati ak nie tak musi prist niekto inyyy

Velka pravda.. niekto sance dava a niekto ich len tak zahadzuje. Uvidis, mozno casom zisti, ze mu tiez chybas a da ti dalsiu sancu.

[autor]

Zuzanka len tak napíšeš:priateľ ma nechal po 3,5 ročnom vzťahu plnom lásky.
A ako dlho si mal chlapec na sebe nechať drevo rúbať?
Vieš Zuzanka nieje to také jednoduché si povedať musí prísť niekto iný. Áno príde niekto iný.
Keď kecám s kamarátkami o ich vzťahoch tak porozprávajú o priateľoch čo mali ale dosť často počujem že naozaj zaľúbene boli do len do jedného.
Možno už sa do nikoho tak nezaľúbiš.

[Larsen]

Zmätená daj mu čas. Možno je slabší ako si si myslela a možno je slabší ako si myslel o sebe on sám. Nekontaktuj ho nenaháňaj aj keď si viem predstaviť aké muky musíš prežívať pre toľko nezodpovedaných otázok. Ak ťa skutočne miluje on príde. Niektorí ľudia potrebujú najprv niečo nechcieť aby to zasa potom chceli.
Zameraj sa teraz na svoj vlastný život. Nepremýšľaj nad otázkami na ktoré si nikdy sama neodpovieš. Zbytočne tým stratíš energiu.
Držím palce a veľa šťastia.

[zmatena]

Taaaakže som tu zas
Nič sa nezmenilo, otázky ostali nezodpovedané a pridali sa ďalšie. Neriešim, snažím sa žiť a celkom sa mi to aj darí. Ale samozrejme stále som občas hore a občas dole... ale snažím sa byť opäť silná a tváriť sa, že sa nič nedeje a všetko je fajn.
S bývalým priateľom sme sa nikdy dáko významne nehádali a vždy sme vychádzali dobre. Ale ako sme sa rozišli je to podľa mňa ešte o 100% lepšie. Nerozumiem tomu, proste nášmu vzťahu to prospelo - irónia
Okolie sa na náš rozchod stále pozerá kadejako...doteraz to nikto nechápe, ale už to prestali riešiť. Akurát mi zavše niekto povie, že "keď bol s tebou, zdal sa mi šťastnejší" a zopár ľudí čaká, že sa časom k sebe zasa vrátime. Ďalší sa ma zhrozene pýtajú, či by akože "dostal šancu"
My dvaja sme si to nejako ujasnili medzi sebou hoci, ako som písala, všetky otázky zodpovedané nemám dodnes, ale odpovede už radšej ani nehľadám. V podstate žijeme každý po svojom, každý so svojim a uvidíme čo prinesie budúcnosť. Ja sa držím hesla, že ak máme byť spolu, naše cesty sa zasa spoja a ak nie, netreba pre to plakať. Musím ísť ďalej
On má novú priateľku - poznám ju. O tom ich vzťahu si však myslím svoje ale nemiešam sa mu do toho - poznám ho, musí na to prísť sám. A možno sa mýlim, nemôžem vedieť . On sa stále nenašiel, naposledy keď sme spolu skočili na obed mi rozprával, že si pripadá ako vlak, ktorý sa vykoľajil a teraz ide ďalej vedľa trate po poli. Priznal mi, že stále v sebe nie je zorientovaný a že na to nemá ani čas (samozrejme kvôli práci, ako inak). Dlho si nebol istý, či spravil správnu vec. Ako to je teraz neviem, ale už nevysiela zmätené signály, takže sa snažím držať toho, že je šťastný...
Priateľa som mala asi dva mesiace aj ja. Ale, čo vám poviem, nebolo to ono. Vlastne som necítila nič. Snažila som sa podľa hesla "mali by sme milovať to, čo nám robí dobre" ale jednoducho láska chýbala...tak som to skončila, nechcela som to siliť a jemu blížiť.
Môj život od minulého roka od septembra, keď sme sa rozišli, pripomína telenovelu. Nový priateľ, ktorý ma mimochodom po mesiaci stihol podviesť ale nikdy to nepriznal. Keď som sa s ním rozišla doniesol mi týždeň na to šteniatko...že to chce ešte skúsiť a že všetko bude iné. Vydržala som to skúšať asi týždeň. Jednoducho okrem lásky, ktorá chýbala od začiatku, už teraz chýbala aj dôvera bez ktorej to naozaj nejde. A ďalšie "vtipné" zážitky, ktoré keby som sem napísala garantujem vám, že by ste mi neverili, že sa to naozaj všetko stalo a dokonca jednému človeku

Čerešničkou na torte je, že pred 8 rokmi som prežila svoju prvú lásku...on ju neopätoval necelé dva mesiace po mojom rozchode stroskotal vzťah aj jemu. Nuž...a vyzerá to teraz kadejako

Život začal mať farby a každý deň si líham s tým, že naozaj neviem, čo sa na ďalší deň stane. Stereotyp zmizol a začínam si to užívať