[AKINKA]

Chodím s priateľom už 2 a pol roka. Prvé dva roky bolo všetko skvelé až kým sme sa nerozhodli ísť cez prázdniny do zahraničia. Nebola som si celkom istá či chcem alebo nechcem ísť na výšku, tak som si dala prihlášku na takú, kde by ma určite zobrali. Priateľ odišiel kôli tomu zahraničiu z dobrej práce a to hlavne preto, že som mu stále sľubovala , že po strednej pôjdeme spolu preč a na dlho... ale ja som sa rozhodla skúsiť to na výške a tak sa priateľ musel vrátiť a byť bez práce. Stále ho však myšlienka na zahraničie neopustila a tak sme sa len hádali a hádali že som si vybrala výšku. ON mi terza povedal, že nechce dalej robiť za podradné peniaze, že si chce ísť za svojím snom stať sa podnikateľom čiže nerobiť a zarobiť, lebo takto ho to už nebaví. Ja som ale proti tomu, lebo človek by nemal zdierať ľudí ako podnikateľ! priateľ je skvelý a milujem ho ale škola mi už nič nedáva chcem ísť s ním preč neviem čo mám robiť

[AKINKA]

on sa tam v zahraničí strašne dobre o mňa staral, som asi sprostá ostatné baby by dali neviem čo za takého chalana ale ja som ako keby zaseknutá... z domu mám predstavu, že človek by mal pracovať manuálne a nie nič nerobiť a zarobiť a pritom ja to chcem tiež tak preto som išla na vyšku

[autor]

Akinka to je fakt chybná predstava že podnikateľ nič nerobí. Ja mám obchod aj predavačku.A poviem že zamestnanec je slobodný a ja som ako priviazaný pes. Zamestnáva mi to mozog od rána do večera a stále niečo musím.Zamestnancovi stačí mat len účet kam mu pošlem výplatu. O všetko ostatné sa stará a financuje zamestnávateľ.
Mám 52 rokov,mať tvoje roky tak určite by som išiel do sveta.Tu ani práca ani podnikanie nemá budúcnosť.Tu je dobre len štátnym zamestnancom a cigáňom.