Prihlásiť sa
Zaregistrovať sa
Pomoc
Potrebujem niekam napísať tento môj krátky príbeh. Neviem ako presne začať ale skúsim tak ako mi to proste pôjde.
Mám 24 rokov, pred polrokom som doštudoval technickú školu a začal som hneď po škole pracovať. Môj príbeh začína ešte keď som bol iba stredoškolák (17 rokov) a začal som chodiť s dievčaťom (17rokov) ktoré sa mi veľmi páčilo, predtým som absolvoval zopár krátkych detských vzťahov, ona tiež. Človek ani nevedel ako, ale chodili sme už spolu asi 2 roky, ja som nastúpil na vysokú školu a bol som veľmi šťastný mal som to čo som chcel štúdium dobrý vzťah a všetko, boli chvíľky dobré aj zlé ale vzťah už to nebol až taký detský a všetko to šlo dobre. Prvý problém nastal asi po polroku vysokej školy, priateľka sa podľa mňa stala na mne z časti závislá veľa kvôli mne plakala, že sa jej nevenujem že uprednostňujem svojich priateľov a podobne. Síce nebudete asi nikdy počuť jej názor ale bude vám musieť vystačiť ten môj. Prišiel prvý rozchod, myslel som si že bude lepšie ak sa rozídeme, strašne pre mňa plakala mal som pocit že jej strašne ubližujem keď chcem ísť občas s priateľmi. Rozišli sme na 3mesiace, ja som ju stále milovala aj keď som ju nechal ja
. Asi som egoista že som to urobil, ale myslel som si že je to pre ňu dobré (aby sme si rozumeli nehľadal som si inú ani nič).Po troch mesiacoch som sa kunej vrátil, trochu sa zmenila, ale bolo to lepšie. Tak prešli zasa ďalšie tri roky ktoré boli ešte krajšie, získal som Bc. titul ona tiež študovala. Začalo mi strašne vadiť že sa strašne rada chodí zabávať na diskotéky a veľa času trávi na sociálnych sieťach (ja doteraz nepoužívam ani facebook). Mňa to neustále zabávanie prestalo baviť, povedzme, že som chcel „už mať trošku kľudnejší život“, ale všetko som toleroval 100%tne som jej veril, že sa nič nemôže stať, aj keď chodila vonku stále so svojimi priateľmi zo strednej školy (dajme tomu 3dievčatá a 3 chlapi menilo sa to). Cca po 5,5 roku ochladla nejavila o mňa už taký záujem, bolo jej jedno že idem niekam čo mi predtým vyčítala. Začal som sa viac snažiť aby som jej viac prejavoval lásku a aby sa cítili stále dobre. Zasa sa to začalo zlepšovať, ale jedného večera sa rozplakala a povedala mi že som kunej strašne dobrý a nezaslúži si to. Pred polrokom ma podviedla, nevedel som to pochopiť ja som sa na inú ani nepozrel plánoval som si s ňou budúcnosť, všetko čo som robil som robil aj pre ňu. Pobozkala sa so spolužiakom zo strednej s ktorým chodili vonku ako parta. Niesol som to veľmi ťažko ,ale tak som ju miloval že som jej to odpustil. Ako by 93% chlapov povedala mal som ju nechať, ale toleroval som jedno zakopnutie v živote. Ja som ju tiež nechal keď sme boli na začiatku. Prešiel tak nejak ďalší rok ,ona síce bola so mnou, ale začalo to byť také, že ona nevie čo chce, podmienkou toho že som s ňou ostal bola podmienka že už sa nebude zabávať na diskotékach a keď tak jedine so mnou. Evidentne to nepomohlo dovolil som jej občas ísť s kamarátkami na diskotéku aj vonku, ale bez chlapov. Začínal som jej zasa veriť ale povedal som si že to trošku preverím. V jeden večer som jej tak v polke rozbehnutej noci zavolal že dojdem ku nim že ako sa majú. Tak som išiel a našiel som ju zasa s “priateľmi“ (ako zasa stredoškolská skupina). To som potreboval predýchať, tak som hneď odišiel, o polhodinku som jej zasa zavolal a už bola s nimi na diskotéke. Vtedy som si povedal že to takto nejde a nechal som ju. Potom nasledovala veľa toho všetkého že ma strašne sklamala a podobne ale že bezo mňa si nevie predstaviť život a podobne... zasa som sa nato nechal nakecať ale nevrátil som sa kunej. Teraz sa dostávame do tej fázy v ktorej som teraz.Skoro polroka sme odlúčený, ale občas si zatelefonujeme, niekam zájdeme a tak... teraz sme sa zasa trošku ku sebe priblížili. Ale zasa to jej chodenie po párty! Každý weekend je na inej, na facebooku ma stále nové usmiate fotky s nejakými chlapmi... Ale stále mi napr. potom zavolá ako má veľa práce, ako jej je zle a podobne... Nebaví ma to a nevrátim sa kunej kým si nevyberie buď ja, alebo zábava. Ale myslím si že výsledok je jasný...
Najhoršie na tom je to že si myslím že ju strašne manipulujú priateľky, nevie im odmietnuť to keď ju niekam volajú.
Veľmi sme si rozumeli vo všetkých veciach ja som vedel pochopiť ju ona mňa. Nevedel som iba pochopiť tú neustálu potrebu niekam chodiť “von“.
Každý by mi asi poradil, že sa mám nato vykašlať alebo podobne a asi sa aj... ale skoro 7rokov citov, lásky, energie atď... ktoré som do toho investoval ma od toho len tak asi nechcú pustiť.
Nerozumiem jednej veci, keď teraz vidím ako sa dobre zabáva prečo stále zavolá, napíše, prezvoní mne ? Chce si ma udržať pre prípad že to nevyjde s tímy chlapmi na diskotékach, alebo sa proste bojí sa ma vzdať a skúsiť to s niekým iným? Asi je možné že to berie ako ja, že 7ročný vzťah nie je ľahké zahodiť za hlavu
Ak bol niekto ochotný to dočítať do konca som veľmi rád ak mi ku tomu niečo napíše, ale poprosím trošku empatie.
Chápem že to bol detský vzťah ktoré málo kedy pretrvajú...
Ešte na záver: ospravedlňujem sa že som to tak rozpísal, ale musel som to niekam zo seba vypustiť.
Citovať
