[vodnarica]

Ahojte. Som tu prvykrat, nemam ani ziadne skusenosti s takymito forami. Ale skusam. Navstevujem psychologicku - ta sa stara o moje zdravie a pohodu, moja socialna siet je tiez na mojej strane, rada by som pocula aj nejake nezainteresovane nazory. Je to sice dlhe, ale ak sa niekto rozhodne to docitat, budem vdacna za akykolvek postreh.
Mam pred tridsiatkou a poslednych 14 mesiacov som zakusila naozaj obrovsku lasku. Nikdy som tak nemilovala. (Priatel bol o 5 rokov starsi) Mala som predtym dlhorocny vztah, ktory stroskotal na vzajomnom odcudzeni, ale nikdy tam nebolo to, co som zazila so svojim poslednym priatelom. Bohuzial, ked sme si spolu zacinali, bola som este zmatena a sklamana zo zivota, zo zrutenia predchadzajuceho vztahu, atd. A hoci uz som sa zacala stretavat s priatelom, nemala som este dokonceny svoj paralelny vztah, ktory som zacala viest na konci svojho predchadzajuceho vztahu. Teda, na priamo, vyspala som so svojim milencom v case, kedy uz som sa stretavala s NIM. Neviem preco, bola som hlupa, ale zial, to uz spat nevezmem. Kazdopadne, so svojim priatelom som este nespavala, len sme sa stretavali. Vtedy som este ani nevedela, ci chcem, aby sme boli spolu a co vlastne chcem. Skratka, zivotny gulas, do ktoreho sa vmiesil ON. No a hoci mi rozum hovoril, ze mam zostat nejaku dobu sama, nevedela som povedat nie. Isla som do toho, strasne ma pritahoval a po cely cas som bola len jeho, co mi on nikdy neveril. Od zaciatku sme mali vela problemov. Vobec mi nedoveroval, ziarlil na mojho byvaleho, na pracu, na vsetkych chlapov na okolo. Bol az paranoidny. Ja som na to nebola zvyknuta, s byvalym som mala velmi tolerantny vztah a tak sme sa vela hadali. Ale zamilovala som sa. Chcela som byt s nim a tak som sa zacala menit. Resp. zacala som sa mu prisposobovat, aby bol spokojny. Prestala som sa stretavat s ludmi, ktori mu nevyhovovali, obmedzovala som cas s priatelmi, len aby som bola s nim. Dokonca domov k rodicom som takmer prestala chodit. Ale boli aj tak stale sceny. Hore, dole. Pocas toho obdobia ma dvakrat nechal, vlastne ani neviem preco, vraj bol nestastny a ja som ho znova pritiahla k sebe nazad. Nakoniec som upadla do depresie, skoncila som u psychlogicky a zacala som sa ucit ako zvladat takehoto partnera. Mala som pocit, ze sa nam zacina konecne darit, aj ked to bolo mozno cele fiktivne, ja uz naozaj neviem. Kazdopadne, prisla rana, on sa dozvedel, kto bol ten moj tajny milenec (vedel, ze som ho vtedy mala, ale nevedel, kto to bol). No a kedze sa vsetci pozname z rovnakeho miesta a on si o nom mysli, ze je „nechutny“, skoncil to so mnou s tym, ze som nechutna aj ja, ze som mu klamala a ze som ho vystavila do trapnej situacie a pod. Vraj mal pravo to vediet, aby sa rozhodol. Skoncil to so mnou naozaj nevyberavo. Presne po roku. Poprel vsetko, co medzi nami kedy bolo, odsudil ma, dokonca mi povedal, ze ani sex so mnou za nic nestal (hoci myslim, ze toto bola naozaj jedna z mala veci, ktora nam isla). Dva tyzdne sme boli od seba. Tentokrat som nevyvinula ziadnu aktivitu na to, aby sa vratil. Myslela som, ze je totalny koniec. Velmi mi ublizil a ponizil ma, zaroven som si to vycitala, ze som sa nespravala na zaciatku ferovo a tak mi treba. Po dvoch tyzdnoch sa vsak nase cesty zase spojili a znovu sme sa rozhodli to skusit. Hovorila som si, ze ked chcem, aby mi on odpustil, aj ja jemu odpustim ako sa zachoval. A naozaj som sa mu snazila ukazat, ze chcem len jeho, ze som sa zmenila za ten rok, ze som tu prenho... Stale vsak boli sceny, ze to nestaci a stale chcel nejake velke „gesto“, ktore to odcini. Vraj, ked som to dokazala pokazit, mam vratit energiu spat a spravit nieco, nejaku protiakciu. Nerozumela som tomu presne tak, ako tomu nerozumiem ani teraz. Potom prisli Vianoce. Ja som prvykrat za svoj zivot odisla cez Vianoce z domu, len kvoli nemu, aby sme boli spolu (moji rodicia to tazko niesli, kedze videli, ako som predtym kvoli nemu trpela). On mi kupil krasny dar, potom sme boli spolu na horach. Vsetko bolo krasne. Opat som tomu zacinala verit. Este rano na Novy rok sa chcel so mnou milovat, mali sme prijemny obed. Potom cesta domov. Ked ma odviezol ku mne, isiel mi pomoct s vecami. Zavrel dvere a povedal mi, ze sa chce rozist. Neverila som tomu, stale tomu neverim. Nerozumiem. Z nicoho nic. Po tom rozpravkovom tyzdni, kedy viem, ze aj on sa tesil. Ze to nemohol vsetko predstierat. Povedal, ze ma lubi, ale ze sa trapi, ze je nestastny, ze nespi, neveri mi, je vycerpany. Doplnim, ze on to vnima tak, ze som ho podviedla. Ze ma mal za osudovu lasku a ja som to pokazila. Pokazila som to kuzlo. Vraj som skvela partnerka a budujem vztah, ale nespravila som nic preto, aby som odcinila to, co som spravila predtym. Ale ked som sa pytala, co to je, nevedel odpovedat. Vraj on to nepokazil, preco by to mal vymyslat. Pytala som sa, ci nie je dolezitejsie to, co mame teraz ako minulost. A ze vidi, ze som sa zmenila, co aj uznal. Ale preco teda ta sarada okolo Vianoc, hory, atd? Naco potom tie dva mesiace? Ved vedel do coho ide, nie? Vtedy tvrdil, ze sa rozhodol. Ja som ho do toho netahala naspat....A ja som v tom celom strasne stratena, citim sa ublizena a vobec netusim, co viac som mohla spravit. Este som nenapisala, ze cele moje okolie ma od toho odhovaralo, myslia si, ze nie je normalny a ze ma cely cas manipuloval. Ale neviem ako velmi to mam brat vazne, je prirodzene, ze priatelia drzia so mnou. Prosim, povedzte mi, co si o tom myslite? Co viac som mohla spravit? Ako sa dalo odcinit to, ze som na zaciatku nebola uplne ferova? Co teraz? Ako nanho zabudnut?

[apple309]

Teraz ste sa rozisli, zase, uz asi po stykrat, ale keby sa k tebe zase chcel vratit, prijmes ho. Preco? Lebo ho milujes. Smiem sa spytat, co vlastne na nom milujes? Neodsudzujem ta, len nechapem - to su dve rozdielne veci Pritahuje ta k nemu asi skor len nejaky zivocisny magnetizmus, vsak? Moja dlhorocna kamaratka mala takmer 5 rokov priatela, nedavno sa rozisli a nasla si ineho. Tiez tvrdi, ze je to uplne nieco ine, "neobycajne", ako to bolo s predoslym. A ked sa jej spytam, co je na nom take nevsedne, tak mi odpovie, ze krasne vonia, ma skvelu postavu, bohovsky usmev a sexi tetovania. Ju to pritahuje. A staci to, pytam sa. Mykne plecom a ja viem, ze tusi, ze toto nie je vztah na cely zivot. A ste je romanticky a ked su sami, tak je v pohode, je pozorny. Vsetko mi rozpravala pri caji v piatok vecer v bare a vtom jej zazvonil telefon. Kto iny ako on. Pocul dookola hubdu, ruch a dozvedel sa, ze je vonku - zlozil jej mobil a este ona mu vypisovala, aby sa nehneval. To trochu prekrocuje normal, nie? Je ziarlivy, ma rocneho syna a to este nedokoncil ani strednu skolu! Fajci, a ked je vonku so svojimi mladsimi kamosmi - on ma 19-, tak sa sprava ako decko, robi hluposti, nad ktorymi sa nesmejes, ale krutis hlavou. Predosly priatel nebol pre nu vyhra. Ale tento sucasny je uplne spadnutie na dno. A hoci tuto moju priatelku poznam 10 rokov, nepocuvne ma, ze nech sa s takym nezahadzuje a odide radsej z kratskej cesty, kym je cas. Ibaze je uz aj po tom mesiaci na nom zavisla, preto mi pripomina teba. Ju nepresvedcim a poznam ju roky. Ako pomoct tebe, ked teba ani nepoznam? Kym sa sama nerozhodnes poslat ho k certu a nikdy sa k nemu nevratit a neprijat ho spat, mozes mat aj milion dobrych kamosov a psychologicku. Ich slova nesmies brat jednym uchom dnu a druhym von. A to psychologiu studujem tiez

[vodnarica]

Dakujem za nazor. Zaujimava paralela, aj ked myslim, ze u mna to take povrchne nie je. Nie je to len o vasni. Paci sa mi ako clovek, co robi a ako robi, co ma rad, comu sa venuje vo volnom case, ako pristupuje k inym ludom, jeho scitanost, zmysel pre humor. To ako ma vedel rozosmiat, potlacit k veciam, ku ktorym by som sa sama neodhodlala, to aky vedel byt starostlivy. Ked nebesnil, bolo nam spolu fantasticky. Naozaj som mala pocit, ze to je clovek pre mna. Preto som sa tolko snazila. Preto to tak strasne boli. A zaroven posledne zbytky mojej hrdosti mi hovoria presne to, co si napisal aj ty...
Kazdopadne, dakujem este raz.

[Terrorrunner]

vodnarica, on 02 January 2012 - 15:06, said:

Nie je to len o vasni. Paci sa mi ako clovek, co robi a ako robi, co ma rad, comu sa venuje vo volnom case, ako pristupuje k inym ludom, jeho scitanost, zmysel pre humor. To ako ma vedel rozosmiat, potlacit k veciam, ku ktorym by som sa sama neodhodlala, to aky vedel byt starostlivy. Ked nebesnil, bolo nam spolu fantasticky. Naozaj som mala pocit, ze to je clovek pre mna.

Ano, avsak co z toho ze ho takto ty vidis ale vztah spolu vam nefunguje? Je super. Vidis na nom pekne veci, no on ti neda dychat. Bez slobody sa tazko buduje vztah. Apple ma pravdu. Navyse bola si mu neverna. To sa tazko odpusta.

Myslim si, ze nemozes urobit nic. Da sa zabudnut. Cas vsetko vylieci

[apple309]

Vsetky tie dobre vlastnosti, ktore ty opisujes, ze mas na nom rada, prevysia tie zle, ktorymi ten vztah zabija stale a stale a skor, ako sa vobec stihne do niecoho perspektivneho rozviest. A vsetko by sa to casom len stupnovalo a zhorsovalo. Zabudni nanho. Pojde to. Ked sa dokaze clovek spamatat po rozvode manzelstva po 20 rokoch, da sa zabudnut na cloveka, ktory bol "proti nam" rok. Najhorsie je, ze ta stale kontaktuje a ty si este slaba na to, aby si mu protirecila a odmietla ho. Dokial to neurobis, bude to len vyuzivat, terorizovat a ublizovat ti. Zacal novy rok. Zacni novy zivot. Bez neho! Pride lepsi, ver mi Len mu daj sancu.

[vodnarica]

Vdaka aj tebe, Terrorrunner. Z tvojho prispevku je pre mna na zamyslenie otazka, kedy teda zacina vztah. Lebo ja si myslim, ze som ho nepodviedla. Ano, nebola som ferova. Ano, nemala som vysporiadanu minulost. Ano, vztah ma zacinat uplne inak. Ano, sklamala som jeho doveru. Ano, nevedela som, co chcem. Ale sam uznal, ze z rozmaznaneho decka som dospela a menila som sa mu pred ocami.. No, je to zjavne uplne jedno, lebo keby ma naozaj chcel, tak to spolu prekoname, ako X inych ludi prekonalo ovela vaznejsie veci. Lebo chceli.

Takze budem verit, ze nam bez seba bude lepsie.

[vodnarica]

apple309, on 03 January 2012 - 11:23, said:

Vsetky tie dobre vlastnosti, ktore ty opisujes, ze mas na nom rada, prevysia tie zle, ktorymi ten vztah zabija stale a stale a skor, ako sa vobec stihne do niecoho perspektivneho rozviest. A vsetko by sa to casom len stupnovalo a zhorsovalo. Zabudni nanho. Pojde to. Ked sa dokaze clovek spamatat po rozvode manzelstva po 20 rokoch, da sa zabudnut na cloveka, ktory bol "proti nam" rok. Najhorsie je, ze ta stale kontaktuje a ty si este slaba na to, aby si mu protirecila a odmietla ho. Dokial to neurobis, bude to len vyuzivat, terorizovat a ublizovat ti. Zacal novy rok. Zacni novy zivot. Bez neho! Pride lepsi, ver mi Len mu daj sancu.

Dakujem Apple, tvoje slova su naozaj povzbudenim.

[Terrorrunner]

Vodnarica..sama vravis, ze si k nemu nebola ferova. Mozno ani on nebol ferovy teraz k tebe. Preto nie ste spolu a mozno ani nebudete. Nema to vyznam

[autor]

Vieš Vodnarica základ vzťahu je dôvera, ale máme aj svoje tajomstvá. Tiež by som to nerozchodil keby som spoznal fajn babu a začali by sme sa stretávať, kafíčko, večera, máme rovnaké názory, verím že bude to klapať, zaľúbim sa do nej a odprevadím ju domov a potom za ňou príde nejaký kamarát, alebo ona si odskočí niekam na sex, veď o nič nejde to je len kamarát do postele.
Neviem ako sa to chalan dozvedel, či si si myslela zaslepená láskou že keď všetko o sebe povieš si ho získaš, alebo strach že aj tak sa to tajomstvo skôr či neskôr dozvie a bude to horšie.
Myslím že chlapec veril že sa dokáže cez to preniesť, snažil sa, ale ako píšeš nedokázal.Čas ktorý si netrávila s ním trpel, mátalo ho či si neužívaš z niekym druhým.
Cítil sa ukrivdený a chcel aby si mu dokázala ako ho moc miluješ. To si neurobila, chcel len aby si sa trochu ináč napíšem správala pri sexe.
Už je to asi jedno, pokazilo sa to na začiatku a dobrý vzťah nieje o tom aby stále jeden niečo dokazoval a cítil sa celý život vinný.Možno by na to časom zabudol a začal by ti veriť ale tomu moc neverím. Na niekoho sa usmeješ alebo zazvoní telefón a keď to zdvihne a na druhej strane to niekto zloží problém máš ty.

[vodnarica]

autor, on 04 January 2012 - 01:33, said:

Vieš Vodnarica základ vzťahu je dôvera, ale máme aj svoje tajomstvá. Tiež by som to nerozchodil keby som spoznal fajn babu a začali by sme sa stretávať, kafíčko, večera, máme rovnaké názory, verím že bude to klapať, zaľúbim sa do nej a odprevadím ju domov a potom za ňou príde nejaký kamarát, alebo ona si odskočí niekam na sex, veď o nič nejde to je len kamarát do postele.
Neviem ako sa to chalan dozvedel, či si si myslela zaslepená láskou že keď všetko o sebe povieš si ho získaš, alebo strach že aj tak sa to tajomstvo skôr či neskôr dozvie a bude to horšie.
Myslím že chlapec veril že sa dokáže cez to preniesť, snažil sa, ale ako píšeš nedokázal.Čas ktorý si netrávila s ním trpel, mátalo ho či si neužívaš z niekym druhým.
Cítil sa ukrivdený a chcel aby si mu dokázala ako ho moc miluješ. To si neurobila, chcel len aby si sa trochu ináč napíšem správala pri sexe.
Už je to asi jedno, pokazilo sa to na začiatku a dobrý vzťah nieje o tom aby stále jeden niečo dokazoval a cítil sa celý život vinný.Možno by na to časom zabudol a začal by ti veriť ale tomu moc neverím. Na niekoho sa usmeješ alebo zazvoní telefón a keď to zdvihne a na druhej strane to niekto zloží problém máš ty.

Autor, ver mi, ze som si po romantickej veceri len tak neodskocila na sexik niekam inam. Cely nas zaciatok bol urychleny, on sa tiez rozchadzal so svojou byvalou kockou, vraj aj kvoli mne. Mozem len verit, ci to s nou skoncil naozaj o tyzden skor ako ja som si vybavila "svoje veci." Skratka, na zaciatku som tomu neverila, ze z toho naozaj nieco bude. Ale tym sa, samozrejme, nechcem ospravedlnovat. A ani som sa mu nechcela s tym zdoverovat, keby nebolo neprajnych ludi, nikdy by sa to nedozvedel, lebo to nebolo pre nas vztah z mojho pohladu podstatne.

Mas pravdu v tom, ze vztah nie je o tom, aby jeden cely cas nieco dokazoval a citil sa vinny. Ale ludia skusaju na nas len to, co im sami dovolime. Takze verim, ze uz mi to konecne docvakne.

Kazdopadne, dakujem za nazor.