[Kristína90]

Prosím Vás o radu! Mám priateľa, ktorého milujem najviac na svete, je pre mŇa všetkým. Sme spolu rok a pol. Je na mňa dobrý, pozorný, citlivý..proste taký, aký má byť. Mesiac dozadu sme sa na týždeň rozišli, vychádzalo to z dlhodobého nesúladu čo sa týka nášho spoločného bývania...bývalo sa nám veľmi zle, mali sme zlé podmienky, čo ani jednému nevyhovovali tak sme sa nakoniec po všetkých stresoch z bytu nejak odcudzili a nakoniec skratovo rozišli. Teraz sme späť spolu a som najšťastnejšia na svete, ale rodičia ma úplne zavrhli, že si ničím život, že sa rútim do záhuby, nechcú sa na to pozerať, prestávajú sa o mňa zaujímať.. doteraz som mala s rodičmi ukážkový vzťah ale som na rázcestí a neviem čo si počnem, už som preplakaná skoro na smrť, tak prosím, z duše sa vyjadrite kto bude chciet. Ďakujem

[apple309]

Viac opis situaciu. Partnera, kde byvate/byvas, pracujes/pracujete, vek a nieco mi nesedi - doteraz, rok a pol, co si s nim bola, ti ho tolerovali a zrazu sa udialo co?

[misu]

Kristína, to nie je také jednoduché, napísať ti áno ničíš si ten život, alebo nie, neničíš.
Chápem, stresy s priateľom sú jedna vec, to sa na napatí podpísať môže i na rozchode.

Ale skús kúštik priblížiť, prečo sú rodičia takého názoru. Keď rodič vyriekne niečo takéto, musí byť dôvod, z niečoho sú nešťastní, niečo im nehrá a chceli by pre teba inak, lepšie..
Čo je to?
Ako vychádzajú s tvojím priateľom? Čo on robí, ako sa živíte?

[Kristína90]

Máme 23, obaja, obaja sme študenti. Poznáme sa zo základnej školy. Začali sme sa stretávať raz po stretávke po 5 rokoch, kde sme si padli do oka. Prvý rok som bývala na internáte v BA a on s kamarátom na priváte. Fungovalo nám to perfektne, samozrejme boli aj hádky ale to bolo všetko v norme. Priateľ je umelec, resp. študuje fotografiu, ja študujem manažment...Je to človek, ktorý občas odbehne myšlienkami preč, ale stačilo mu povedať nech prestane snívať a vždy prestal. S rodičmi mal najskôr dobrý vzťah, je to slušný chlapec, na mňa bol vždy dobrý, mám pri ňom slobodu, nie je žiarlivý, miluje ma, zasmejeme sa spolu, aj mi pomôže ak potrebujem...Na druhej strane máva ale výbuchy keď sa neovláda, už na mňa raz vybehol so slovami, že mám ísť do p**e ..Ľutoval to potom, odvtedy sa to nestalo. No a moji rodičia sú jedni z tých, ktorí chcú perfektný život pre svoju dcéru. Najskôr to bolo v poriadku, pomáhal aj rodičom v biznise niečo, keď bolo treba vždy pomohol so všetkým, nikdy o nich škaredo nehovoril, mal k nim úctu a bol slušný. Akurát posledného pol roka, čo se s priateľom bývali na tom neslávnom byte kde nám nefungovalo nič, majiteľ čo nám to prenajímal nás využíval aj na prácu a mali sme tam naozaj zlé podmienky..Polroka na nás vplývala všetka zlá energia z toho bytu a snažili sme sa to zvládať ale vyvrcholilo to v rozchod..Keďže mám skvelý vzťah s rodičmi, hovorím im všetko a som rada, že mi vo veľa veciach pomáhajú, tak som im aj hovorila vždy keď som bola na priateľa nahnevaná, že aký je zlý a čo mi urobil. Z môjho rozprávania sa rodičom ani nečudujem, že teraz o ňom nechcú ani počuť a myslia si, že som ten najsprostejší človek bez štipky úcty, ale na druhej strane sa riadim aj heslom , že rodičia vždy vedia čo je pre mňa najlepšie tak neviem vôbec čo mám robiť.

[Kristína90]

Boja sa, že sa o mňa nedokáže postarať, že nezvládne základne životné situácie lebo sa neriadi svojim raciom, že sa rútim do záhuby a budem to ľutovať..Boja sa, že mi nedokáže v živote poskytnúť istotu, ale iba to prvotné romantické opojenie ale veci čo sa týkajú obyčajného života nebude vedieť riešiť, že citovo labilný človek mi bude iba na príťaž a že keď na tom budem najhoršie, tak sa budem musieť starať ja o neho lebo on to psychicky nezvládne.