[Syba]

Ahoj. Zaujímal by ma názor muža alebo ženy, ktorí majú, alebo mali milenecký pomer, na to, ako sa to dá zvládnuť. Mám teraz strašný zmätok v hlave, neviem čo mám robiť, chcem aj sa bojím, ľúbim aj si to zakazujem. Mám pocit, že mi praskne hlava a v konečnom dôsledku aj srdce. Mám toho plnú hlavu celý deň aj noc. Mám to brať, teraz a tu ide o nás dvoch. Ale ako zabudnúť na tých zákoných, deti. Ako ste to riešili? Ďakujem za každú radu. Syba

[Tony_vicks]

ahoj,

no tazko sa na toto odpoveda lebo je tu malo takych co dany problem riesili a ani ja sa necitim byt kompetentny odpovedat konkretne.
Posoby tu vela faktorov. Ano deti, v dnesnom svete su rozvedeny rodocia nicim vynimocnym ale casto ani nicim prijemnym (az na extremy).Pokus sa trocha pozriet na vec trocha z nadhladu a poloz si otazku " nedal by sa nas vztah nejak zachranit? zlepsit? pripadne ozivit?" lebo keby sa to dalo tak by si mala po problemoch . Skus trocha pouvazovat a mozno ti blikne svetielko nadeje niekde v dialke. Obcas nie je ta lahsia cesta aj lepsia, iked aj napriek tomu moze byt.

viem ze som velmi nepomohol ale aspon som napisal svoj nazor.
vela stastia:)

[Tigirik]

Nerada rozoberám takúto tému takto....

[little_devil]

je to strasne individualen, clovek si vacsinou nevybera koho ako preco a ako dlho bude lubit a obcas sa dost zamota...neviem aka je tvoja konkretna situacia ale ty musis vediet co a co ti za to stoji, co obetovat mozes co chces a co radsej nie... city vedia vsetko skomplikovat ale aj tak mas odpoved vo svojom srdci,ide len o to ci si ju dokazes pripustit alebo sa budes tvarit ze nevies aka ta odpoved je...

[opička]

Strašne ľahko je odsúdiť, ťažšie je to prežiť. Som v podobnej situácií a tiež neviem, čo ďalej. keby si zistila recept na tento problém, daj vedieť.

[nrmiki]

chcem milot a bit milovani

[kaficko35]

Všetci vravíte čo deti?? Ale oni sú niekedy múdrejšie ako my. Myslíte že nevidia a necítia že sme nie šťastní? Spýtajte sa samy seba, čo by ste robili keby deti neboli. Presne to isté len by ste si udali iný dôvod na to, že nedokážete odísť zo vzťahu, v ktorom je istota a zázemie. Keby ste sa rozhodli už by zase na tých "zákonných" až tak nezáležalo. Ale na čo to riešiť, neriešiteľné veci treba nechať na najlepšom radcovi, a tým je čas. Všetko sa raz skor či neskor dostane do polohy, keď riešiť budete musieť a potom si asi aj vydýchnete. Zatiaľ žite život tak, aby ste sa hlavne vy cítili najlepšie. Ano výčitky..Určite budú, ale jednoducho vždy v živote sú okamihy keď nie sme ideálni. Všetci sme len ľudia. Niekedy potom to napravíme nejakým dobrým skutkom. Myslím si, že aj tak všetci podvedome robíme veci tak, aby sme si hlavne nevyčítali sami sebe. Vždy je dôvod prečo robíme veci tak či onak. A ešte jedna vec nikoho nesúďte lebo sami neviete kedy budú súdiť vás...

[opička]

Je pravda, že čas všetko ukáže. Bola som v podobnej situácií. Skončila, teda asi. Možno to znie divne, ale neviem. Všetko ostalo nejaké zvláštne, veľa vecí sa zmenilo. Ja neviem čo sa stalo a stále mi to neni vysvetlené. On sa tvári, že je všetko tak ako doteraz, ale viete, ja to cítim, že to tak nie je. Stále nemám nadhľad, ale jedno viem. Neľutujem to. Zažila som niečo krásne, silné, neopakovateľné. Manžel našťastie nič netuší a pre mňa je asi najväčším trestom tá blesť, ktorú teraz cítim. Viem, že by som to mala rázne skončiť a umieram pri predstave, že to skončí. A ani sa o tom s nikým niemôžete porozprávať, ani byť "oficiálne nešťastný. Ale to je asi ten trest, za môj "čin" Aj preto nesúdte, naozaj nie je čo zavidieť. Opička

[kaficko35]

Opička: Nedá mi znovu Ti nenapísať...Prosím neľutuj to...Myslíš že si si tie okamihy šťastia nezaslúžila?? Určite ano...Viem že si teraz nejaká smutná a akoby rozdvojená, ale to prejde...Čas všetko vylieči..A sama zistíš a pochopíš kde je Tvoje miesto..Zrejme máš rada aj manžela keď Ti záleží na tom aby sa nedozvedel...Takže to ešte v hlávke usporiadané nemáš, ale aj to príde...a to s milencom je v podstate tiež vzťah a preto je taký komplikovaný :-) Je ti smutno lebo Ti bolo úžasne...Ale prosím Ťa neodcudzuj sa...Si človek a máš aj svoje slabosti...Treba sa snažiť len o to aby nikomu nebolo priliš ubližené...Neviem čo sa deje v Tvojom manželstve ale zrejme niečo ano...Ale netýraj sa už, raz sme dole a potom zase hore...a krivka sa určite otočí...Drž sa...:-)

[opička]

Ďakujem. Naozaj to všetko nie je ľahké. A veľmi ťažké je aj to, že sa o tom s nikým nemôžem porozprávať. Je fajn, že niekto ma chápe. Ďakujem.

[Samantha]

držím prsty ;)

[lula]

moja rada znie, ak si spokojná so svojim manželom, ak ťa ma rád, ak sa ti venuje a trávite spolu čas tak ho neopúšťaj. možno ti príde tvoj vzťah s mužom stereotypný ale ver, že aj vzťah s milencom( ktorý by sa ti stal partnerom) tiež časom zovšednie. svojho muža už poznáš dlho, poznáš jeho reakcie. ste na seba zvyknutý. nevieš aké to bude keď sa dáš dokopy s milencom. píšem to z vlastnej skúsenosti. ver mi, že už by som to neurobila. tiež som mala manžela, bol ok, mal ma rád, rozumeli sme si. tiež som sa zaľúbila, bolo nam super.sex a všetko ostatné bolo ideálne. dlho sa to vlieklo. štvalo ma, že klamem muža no zároveň som chcela byť s ním. človek keď je zaľúbený díva sa cez ružové okuliare. skrátim to. odišla som od muža, žijem s partnerom(vtedy milenec). máme spolu dieťa. ľutujem však, že som odišla od muža. veľmi mi chýba. už sa to nedá vrátiť. bolo mi lepšie ako teraz. teraz sa cítim nešťastná, partner sa zmenil. už to nie je také ako predtým, zovšednelo to, láska sa vytratila,je to obyčajný vzťah. toto som zažila a zažívam ja. možno to bude u teba iné. dobre si to rozmysli. len jedno veľmi zváž, ak máš rada svojho muža tak ho neopúšťaj. nebude sa to dať vrátiť. daj vedieť ako pokračuješ