[Jozo309]

Zdravím vas všetkych. Chcem sa s vami podelit o mojom pribehu.

Začalo to asi tak...že som spoznal jedno dievča. Poznali sme sa asi 3 mesiace.. Chodili sme spolu von...stale sme boli spolu len mi dvaja...rozpravali sme sa o všetkom....

Po čase sme spolu začali chodiť..povedala mi že ma ma rada inak ako kamarata a že ma veľmi ľubi....takže sme spolu začali chodiť. Bolo to presne 17.Augusta 2007. Až začala škola asi 5 alebo 4 deň, zašla zo školy domňa. Chcela len 1 cd aby som jej požičal, no v tom jej mama prišla na bycikly ju hladat lebo ona meška pol hodiny zo školy. Začalo sa to ..jej mama jej povedala aby sa somnou rozišla...Nepovedala žiaden dovod prečo ale proste roziď sa s nim a hotovo.
No po čase to jej mama vzala s...spolu sme boli šťastny, bavyli sa ako male deti, ktore maju vsetko co chceju, no v tom zasa bum...jej mama jej povedala ze sa ma somnou rozist..no nepovedala preco ani nic..Potom som marodoval, 2 tyzdne..a ona chcela byt somnou pretoze jej mama dovoli byt voku iba od 2 do 4 cez celych 7 dni a ona ma 17 rokov "17 ROKOV" . No potom sa jej mama dozvedela ze nechodi do skoly a ze bola somnou. nic jej nato nepovedala. len to ze viac nema chodit pozaskolu a ze jej trest bude ze bude somnou iba v soboty od 2 do4 a iank vobec von. No niejako sme to museli predychat ale len 2 di...pookial jej mama a uz aj oco poevdali ze sa ma o5 somnou rozist. Keď som jej večer s pc posielal sms....jej mama vsetko citala zobrala jej telefon a precitala si sms kedy len chcela...ona nemohla nic spravit pretoze sa jej elmi boji. No potom jej kamaratka moja spoluziacka napisala sms ze nedovoli aby jej mama trvala natom zeby sme sa rozisli. Povedala ze nas zabije obidvoch, ze ja som opsychopat lebo jej pisem sms....potom sa mi vyhražala že pojde na policiu a prekruti a poveie ze som ju znasilnil..neviete si predstait ako som sa vtedy citil...fkt neviete,,,bol som uplne nadne. Ako keby ma niekto chcel zabyt...v kuse som bol attackovany jej mamou...cele noci bola schopna byt pri telefone a volat mi celu celucicku noc. No ja som vypol telefon a spat som nespal pretoze mi vrtalo v hlave co sa deje.. Potom som sa otom rozpraval s kamaratkinou mamou a ta mi povedala ze mam skust ist do psychologicky co mi nato povie...ze mam sa spytat ci robim dobre alebo zle proste jej nazor nato... Veru ze som posiel somar....co nikdy som nikde tak nebol a povedal som psychologicjke vsetko co sa deje a stalo sa...Keby set ideli pohlad tej psychologicky rozplakali by ste sa ....ja som myslel ze vyskoci z okna...normalne bola cela z toho vedla....povedala ze jej mama je asi chora..ze potrebuje niejaku pomoc.. Potom som sa rozpraval z mamou dalsej kamaratky..ktora s nami chodi von ..povedala ze jej mama potrebuje psychiatra a ze sa boji aby som sa nezrutil ked ju mama niejako prinuti a ze nechapu s kamoskou ako som to mohol vydrzat vsetko...no teraz si uvedomujem ze neviem ako som to mohol prezit.



Už sa to vyriečilo a to tak ..že sme šli s mojou laskou k spychologicke..všetko jej povedali,..no a ona nam nato povedala ze ju vydieraju a zavolala si ju cez urad socialnych veci a rodiny pozvankou k sebe ...uz sa to trocha zlepsilo..pisal som otom na inom fore..a este stale pisem...proste..ma dovolene do 7 v stredy piatky soboty a nedele..a ma 17 rokov..len chcem vediet...co si otom myslite vy..ako by ste to vydrzali ak by ste ydrzali..co by ste robili..a hlavne AKO BY STE SA SPRAVALI K JEJ RODICOM POTOM VSETKOM:...ja sa im snazim vyhybat ...trvalo to 7 mesacov necelych vsetko..ale my sme bolidvaja stastny akurat s tym trapeni kvoli jej mamy zakazovala jej setko .ako vzdy..no budem cakat na vase reakcie... zatial :hang: takto horzne som musel hlavne trpiet ja..a samozrejme aj ona... P.S chodime spolu aj napriek tomu vsetkemu a stale viac a viac sa milujeme...8 mesicov uz spolu chodime

[peto2231]

No do riti. Tak to by som nechcel zazit. Skoda ze neste starsi aspon by ste mohli niekam utiect a nikto by vam nemohol nic robit. Ale asi sa mate velmi radi ked ste to vydrzali. Drzim palce nech sa to vyriesi

[Marion]

to vam vazne obom gratulujem,ked ste spolu uz 8 mesiacov a prehryzli sa cez tie vsetky problemy.
co sa tyka jej mamy,tak chapem,ze sa boji o svoju dceru,ale zasa robit toto co ona,to je uz chore. jej rodicom by som sa asi tiez vyhybala a stretala sa s nimi len v pripade,ze by to bolo fakt nevyhnutne.

[Tigirik]

Tak tomu sa vraví ozajstná láska...klobúk dole pred vami...a hlavne pred tebou...mnohý by to už dávno vzdali....naozaj ste silný pár...držte sa...