[broken heart]

Ahojte, potrebujem sa vyrozprávať. Som už v koncoch a strašne strašne smutná. Je to už skoro rok čo sme sa rozišli... oznámil mi to zo dňa na deň, nič tomu nenasvečovalo a mne sa vtedy zrútil svet... nemohla som tomu uveriť, boli sme spolu 4 roky. Najradšej by som ušla zo sveta. Sama seba som sa pýtala kde som spravila chybu, či som ho mohla ešte viac milovať. Nemohla... bol pre mňa všetkým. Viem že aj on ma miloval. Neskôr som sa dozvedela pravý dôvod. Našiel si inú. Bola som sklamaná, nahnevaná, zúfalá, zúrila som na neho, na ňu, aj na celý svet. Nechcela som ho už nikdy vidieť, ani o ňom počuť. Vyhýbala som sa všetkému čo s ním má nejakú súvislosť, všetkému, čo by mi ho mohlo pripomínať... aj našim spoločným priateľom. Viem, možno to bola chyba zahodiť staré priateľstvá, ale bol to jediný spôsob, ako som to obdobie mohla prežiť. Robila som to čo on, pochovala som 4 roky nášho života a pokúšala sa začať od znova... Je to už skoro rok.. namiesto priateľa mám psíka a jedinú najsamlepšiu kamarátku. Myslela som si, že som už z toho vonku, ako tak som si pozbierala svoj život-to čo z neho ostalo, ale nie je to tak. Akokoľvek sa snažím zabudnúť... milujem ho:((( Stačí keď ho na pár sekúnd zahliadnem a opäť v tom lietam. Hnev už pominul, výčitky tiež, zostal len smútok a nekonečná láska. Ale prečo keď on je ešte stále s ňou?? Možno je aj štastný neviem. Prečo ho tak veľmi milujem?:(( Ubližuje mi to, stále na neho myslím, len o ňom sa mi sníva, nemôžem vymazať spomienky.. poznám ho tak dokonale, cítim jeho prítomnosť ako keby odišiel len pred chvíľou. Ja už neviem čo mám robiť. Ničí ma to:( Chcela by som sa s ním porozprávať, spýtať sa ho či je aspoň šťastný, toľko je toho čo by som mu chcela povedať .. tak prečo vždy keď sa náhodou stretneme, sa zmôžem len na tiché Ahoj:(( a idem ďalej? Chcem aby vedel čo k nemu cítim a zároveň sa snažím tváriť, že mi je ľahostajný... že je to už za mnou. Ale nie je a nikdy nebude. Viem, teraz je už asi neskoro bojovať, ale vtedy som to nezvládla. Milujem ho ako nikoho tak čo mám robiť? prosím, potrebujem pomoc

[Unbeloved]

Ahoj, mne sa stalo nieco podobne, ale naopak. Ona odisla k inemu po 15 rokoch. Teraz je tomu 7 mesiacov a prezival som to same. Tiez ignorujem spolocnych priatelov a narozdiel od teba, ked ju stretnem sa jej vobec nepozdravim. Niezeby mi chybala slusnost, ale viem co mi spravila, len pre svoje stastie a nemala zaujem dat nasmu vztahu druhu sancu. Urcity cas som sa z nou stretaval a pomahal, ale zistil som ze mi stale len klame a klame.
Tiez mam nutkanie sa jej opytat ako sa ma, co ma nove a porozpravat sa. Ale viem ze to nieje dobry napad, pretoze pravdu sa nikdy nedozviem a je to podla mna aj lepsie. Tiez ju stale milujem, ale pomaha mi z nou nekomunikovat a vobec nic o nej nevediet. Musis este vydrzat a uvidis, pride niekto novy a vsetko bude tak, ako ma byt. Toto si vravim a cakam...

[peto2231]

Obom vam vasi byvali partneri ublizili len preto aby oni boli stastny.Nezaujimalo ich ze vy sa kvoli nim trapite a ze ich milujete.Broken heart: Tvoj ex asi nebol pre teba ten pravy.Nemiloval ta tak ako ty jeho.Ked ta opustil nezaujimalo ho co stebou bude.Preto nestracaj cas myslienkami na neho,ale zacni zit,zabavat sa a hladat si novu lasku.Lebo kto hlada ten najde. Uvidis raz stretnes niekoho kto bude ovela lepsi ako tvoj ex.Neviem kolko mas rokov ani ci on bol tvoj prvy,ale ked bol tvoj prvy,preto ho stale milujes.Myslis si ze on bol pre teba to naj,lebo nemas ho skym porovnat.

[jasy]

Ked som citala tvoj prispevok isli mi slzy po licach vlastne este stale mi tecu..Neviem si ani predstavit co musis citit po 4 rokoch zivota s nim..musi to byt pre teba neskutocne tazke..asi ta obdivujem trochu..Ja som chodila s nim rok takmer a este teraz po pol roku stale placem a to ho nevidavam..Co robit? To by aj mna zaujimalo..ked to zistis tak mi napis:(..Asi nam zostava len cakat ze stretneme niekoho kto nam odplati laskou vsetku tu bolest a smutok co teraz prezivame..tak ti hrozne drzim palceky nech je to co najskor..

[Tigirik]

Je ťažké radiť v niečom takom....Každý sme už prežili to svoje bolenie srdiečka...A dokonca každý to prežívame inak...niekto plače a nikto hneď zabudne...áno láska bolí je hlúpa a nevidí....ale aj tak sa do nej púšťame....tu rada asik ani neexistuje....pretože ani čas nepomáha.... :(

[kubik]

no nemam z toho radost, ale priznavam aj ja patrim do tohto klubu
,laskou sklamanych:(trva to pol roka, a jedina rada je chodit medzi ludi a snazit sa zabudnut, aj ked zase len zostanete vecer doma sami a prvy osoba na ktoru si spomeniete bude tvoj(a) ex...s tym vsak clovek nic nenerobi a len v spolocnosti ludi najde osobu ktora ho dokaze z tejto tazkej a smutnej situacie dostat:)

[Evita]

Vy ste ešte všetci mladí. Môžete eše dúfať. Ja som od Vás staršia a 16 rokov vydatá. Jeden podraz za druhým. Aj teraz mám pocit, že mi pichol nôž do srdca (aj to od chrbta) a nejde von. Bolí to. Strašne to bolí. A to chodievaj do roboty, sústreď sa, aby si neurobil chybu a zvládni doma dvoch pubertiakov. Pán manžel chodí s kamiónom, vraj aby sa nám dobre žilo. No skús mu niečo vyčítať. "Zablokujem Ti účty". Nebudem mu predsa rozkazovať s kým si môže pravidelne písať a pán bohvie čo. Najhoršie je, že ja už šancu nemám. Niekedy to fakt neprebolí nikdy. Ale nádej umiera posledná.